Holíč

Kraj: Trnava
Okres: Skalica
Web: www.holic.sk

Popis

Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie viaceré nálezy z doby bronzovej, železnej i rímsko-barbarskej. V období Veľkej Moravy bolo územie Holíča hospodárskym zázemím hlavného mesta veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra.
Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov 904 a 906, kedy prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície.
Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici 11. storočia. Prvý krát sa písomne spomína v roku 1205 ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku 1241 začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad využijúc pritom prírodné danosti miesta v tvare poloostrova.
V 13. storočí sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku 1296. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa Žigmunda v roku 1389.
V roku 1315 o hrad vybojoval Matúš Čák s českým kráľom Jánom Luxemburským, pričom české vojská hrad ovládli až po smrti Matúša Čáka v roku 1321.
Začiatkom 15. storočia sľubný rozvoj mestečka pribrzdili Husiti, ktorí pri svojich spanilých jazdách niekoľkokrát Holíčom prešli a v roku 1428 ho aj úplne vypálili.
V 16. storočí sa v Holíči začali usadzovať Turkami prenasledovaní Srbi a neskôr i nábožensky prenasledovaní anabaptisti - habáni. Počet obyvateľov mesta tak napriek vojnovým udalostiam rástol.
V 17. storočí sa na Holíč znieslo niekoľko živelných pohrôm, ktoré spomalili vývoj mestečka.
V 18. storočí prišlo k významnej vlastníckej zmene, ktorá sa odrazila i na živote obyvateľov Holíča. V roku 1736 získal zadĺžené panstvo manžel Márie Terézie a cisár Rímskej ríše nemeckého národa František Štefan Lotrinský. Tento vzhľadom na svoje možnosti, ale i schopnosti vybudoval v priebehu niekoľkých rokov zo zadĺženého panstva hospodárske impérium, ktoré bolo známe zavádzaním moderných metód hospodárenia, výdobytkov vedy a techniky.
Rozvoj mestečka bol spomalený svetovými vojnami. Po druhej svetovej vojne sa Holíč začal prebudovávať a modernizovať. Holíč si dodnes zachováva kolorit významného centra severného Záhoria a so svojimi kultúrnymi stavebnými pamiatkami je vyhľadávaným turistickým miestom.

Múzeá

Mestské múzeum a galéria v Holíči

Pamiatky

Gotický kostol Božského srdca
Tento jednoloďový kostol so zaklenutou valenou klenbou s lunetami bol postavený bol v roku 1387 a do roku 1780 slúžil ako farský kostol, striedavo zasvätený sv. Martinovi a Božskému srdcu. Koncom 17. storočia bol barokovo upravený a doplnený vežou. Barokový hlavný oltár je zasvätený sv. Martinovi a bočné oltáre sv. Šebestiánovi a sv. Rodine. Staré zvony kostola skončili počas 1. svet. vojny v zlievárňach. Tie dnešné boli inštalované 25. mája 1924. Lavice v sanktuáriu a lustre z brúseného skla pochádzajú zo zámockej kaplnky.

Kostol a kláštor Kapucínov
Barokovo-klasicistická stavba bola postavená podľa projektov J.N. Jadota v rokoch 1752 až 1755. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutý pruskými klenbami. Vnútorné zariadenie je barokovo-klasicistické, zväčša pôvodné z druhej polovice 18. storočia. Od roku 1755 je farským kostolom. V súčasnosti kostol a kláštor spravuje rehola premonštrátov. Kláštor je pristavaný k východnej strane kostola a má štvorcový pôdorys s dvorom v strede. Miestnosti v dvojpodlažnej stavbe sú zaklenuté pruskými a zrkadlovými klenbami.

Meštiansky dom
Meštiacky dom na Bratislavskej ulici je dvojpodlažnou stavbou s manzardovou strechou. Je to pôvodne barokový obecný dom z roku 1624. V roku 1910 prestavaný a prefasádovaný v secesnom štýle. Dvojpodlažná stavba s manzardovou strechou má asymetricky riešený vstup uzavretý kovanou mrežovou bránou, nad vstupom na secesnej fasáde v štukovej omietke je erb mesta s datovaním 1624 – 1910.

Komplex manufaktúrnych budov
Budovy holíčskej manufaktúry pochádzajú z druhej polovice 18. storočia. Na mieste starších habánskych keramických dielní začal budovať v roku 1755 zakladateľ manufaktúry František Štefan Lotrinský nové moderné symetrické budovy. Výrobné objekty boli situované do jednej časti komplexu dvoch dvojpodlažných krídiel. V druhej časti boli byty remeselníkov. V rokoch 1783 – 1791 boli vo fabrickej časti budovy pristavené ďalšie dve jednopodlažné krídla, v súčasnosti už zväčša asanované. V jednotlivých krídlach sa nachádzali úpravovňa hliny, glazúrovňa, výrobňa mufiel, pece, tehelňa, laboratóriá, sklady, maliarska dielňa, predajňa a kancelárie. Po zastavení výroby bolo vo výrobných priestoroch v roku 1836 zriadené kasíno s tanečnou a divadelnou sálou a časť objektu bola adaptovaná na byty zamestnancov c. k. majetkov.

Loretánska kaplnka
Kaplnka vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessiae, Weisskirchen, čiže Biely kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže je to v základoch nastaršia stavebná pamiatka v meste. Kaplnka slúžila v nepokojnom 16. storočí ako pravoslávny kostol a bol v nej pochovaný i jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Dnešný barokový výzor získala v 18. storočí.

Floriánska kaplnka
Táto centrálna polygonálna barokovo-klasicistická stavba bola postavená na mieste staršieho sakrálneho objektu na cintoríne. Predpokladá sa, že je to miesto s najstarším osídlením.

Vodný mlyn
Mlyn predstavuje dvojpodlažná budova so zachovanými technickými mlynskými zariadeniami z konca 19. a začiatku 20. storočia. Tak ako všetky hospodárske objekty v okolí zámku aj mlyn s ním bol spojený podzemnou chodbou.

Veterný mlyn
Kamenný trojpodlažný podpivničený mlyn bol postavený koncom 19. storočia. Mlieť sa v ňom prestalo po prvej svetovej vojne. Otočná strecha bola nahradená tehlovou. Dlho chátral až sa ho ujalo miestne poľovné združenie.
Mlyn sa nachádza v zalesnenom prostredí, ktorého areál sa využíva na rôzne kultúrno – spoločenské akcie.
V súčasnosti je mlyn sprístupnený počas Letnej turistickej sezóny (júl – august) a počas Dní Európskeho kultúrneho dedičstva

ROZHĽADŇA NA HREBENI
Kamenná rozhľadňa bola dokončená ku koncu roku 2020. Stavba bola vybudovaná v rámci cezhraničného projektu VISIO, ktorý je podporovaný z programu INTERREG V-A Slovensko – Rakúsko 2014 – 2020 s partnerským mesto Hollabrunn.
Rozhľadňa je z kamennej konštrukcie so železobetónovou výplňou, obložená lomovým kameňom. Vrchná časť je z drevenej konštrukcie. Výška rozhľadne je cca 17 metrov. Vyhliadková plošina, ktorá ponúka výhľad na mesto, blízke okolie, panorámu Bielych Karpát je vo výške 12 metrov.
Do múrov rozhľadne bola zabudovaná časová schránka, ktorá sa má otvoriť za 100 rokov.

Hrady, zámky a kaštiele

Holíčsky zámok
Zámok bol za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásený v roku 1970. Jeho dnešný neskorobarokový vzhľad je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisársko - kráľovskej rodiny Habsburgovcov. Trojpodlažná obytná budova, pôdorysne riešená do tvaru písmena „U“ je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy, za ktorými pokračoval rozsiahly ohradený park zničený po roku 1919. V 20. storočí však nemal zámok šťastný osud, interiér sa značne poškodil a dlhé roky zámok nebol prístupný verejnosti. V súčasnej dobe však priestory zámku opäť ožívajú. Mesto Holíč využíva zámok počas letnej turistickej sezóny predovšetkým na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.