Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Vernisáž: 12. decembra 2024 o 17.00 hodine
Kurátorka: Helena Markusková

Výstava Pétera Kazai Sajóa (1909 – 1994), rodáka z Nových Zámkov, nadväzuje na program galérie, ktorý predstavuje tvorbu umelcov z regiónu. Maliar, grafik a učiteľ kreslenia patrí k neznámym umelcom v regióne i na Slovensku. Zachovala sa o ňom len zmienka v časopise Érsekújvár és vidéke (Nové Zámky a jeho okolie) zo 14. júna 1941 – v súvislosti s výstavou novozámockých umelcov v hoteli Zlatý lev.
V rokoch 1934 – 1940 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti odbor učiteľstva kreslenia (prof. László Kandó, Lajos Varga Nándor). V ranom  období (1938 – 1946) ho ovplynili umelci rímskej školy (Vilmos Aba-Novák). Maľoval expresívne žánrové výjavy vyznačujúce sa groteskným humorom, monumetálnym tvaroslovým a pevnou kontúrou. V období 1940 – 1945 žil v Nových Zámkoch. Do jeho života zasiahla druhá svetová vojna a udalosti nasledujúce po nej. Od roku 1946 žil v Budapešti. Pracoval v Lodeniciach GANZ (1946 – 1970). Založil si Výtvarný krúžok Lodenice GANZ, v ktorom v roku 1947 začínal aj mladý Béla Kondor.
V 50-tych rokoch 20. storočia maľoval pracovné témy z prostredia lodeníc, intímne výjavy z domova a venoval sa ilustráciám. Vo svojich dielach vystihol dynamické tempo práce, zaznamenal postavy v pohybe a atmosféru prostredia. Pod vplyvom literárnych zážitkov a ilustrácií v jeho tvorbe zosilneli imaginatívne tendencie a existenciálne ladené prvky. Zároveň experimentoval s rôznymi výtvarnými technikami. S bratom Gyulom Sajóm vynašili zvláštny druh červenej kriedy.
V roku 1960 v rámci štipendijného pobytu v Dég – zvečňoval poľnohospodárske motívy, ľudí pri práci a odpočinku. Vtedy sa v parku Festeticsovho kaštieľa stretol so sedemročným Lászlóm Fehérom, ktorého uviedol do čarovného sveta maľby. Popri pracovných námetoch, stvárňoval historické témy a vyhotovil emblematické ilustrácie románu Miguela de Cervantesa: Dona Quijota (1965 – 1966). Pokračoval vo výtvarných experimentoch, používal koláž i decalcomaniu. Na prelome
60-tych a 70-tych rokoch vyskúšal rôzne polohy štylizácie motívu, biomorfnej abstrakcie alebo sureálnej maľby. Paralelne s experimentmi rozvíjal naratívnu maľbu. V závere tvorby maľoval archetypálne príbehy so sýtou farebnou škálou a tajuplnou atmosférou.
Výstava je koncipovaná ako retrospektíva, ktorá prevedie tvorbou umelca. Prvýkrát prezentuje jeho diela na Slovensku – zároveň predstavuje symbolický návrat do rodnej krajiny.