Nové Zámky

Kraj: Nitra
Okres: Nové Zámky
Web: www.novezamky.sk

Popis

Mesto Nové Zámky sa nachádza v Podunajskej nížine pri rieke Nitra. Prvá zmienka o obrannej pevnosti proti tureckým nájazdom pochádza z roku 1545, pričom v rokoch 1576-1580 bola táto prebudovaná na modernú renesančnú pevnosť s pôdorysom pravidelného šesťuholníka. V 18.-tom storočí bol novozámocký hrad na príkaz Karola III. zbúraný a do popredia sa postupne dostal hospodársky rozvoj s veľkým rozmachom v 19.-tom storočí a trvá až dodnes.

Múzeá

Múzeum Jána Thaina v Nových Zámkoch

Galérie

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Pamiatky

Kaplnka Najsvätejšej Trojice
Táto kaplnka na mieste bývalého kamenného cintorína mesta, ktorý bol zrušený v roku 1872. Na Božiu slávu ju nechal postaviť Jakub Škultéty. Kaplnka je pietným miestom kodifikátora spisovnej slovenčiny, učiteľa, kňaza a školského dozorcu Antona Bernoláka. Anton Bernolák prišiel do Nových Zámkov 1. júna 1797, čiže pred 200 rokmi, a pôsobil tu 16 rokov. Okrem kňazských povinností vykonával aj funkciu školského dozorcu. Zomrel v roku 1813. Kaplnka bola viackrát renovovaná, obnovená naposledy v roku 1977.

Františkánsky kostol a rímskokatolícky kláštor
Táto významná architektonická pamiatka pochádza z rokov 1626-1631, pričom prvé vysvätenie kostola vykonal ostrihomský kardinál Peter Pazmáň 24. mája 1631. Pôvodne to bol len nízky kostolík so šindľovou strechou s malým pristavaným kláštorom. Začiatkom 18.-teho storočia bol kláštor v rukách Františka Rákocziho II. a Mikuláša Bercsényiho, ktorí rozšírili kláštornú časť. Koncom 19.-teho storočia sa podľa plánov K. Bálintha uskutočnila ďalšia renovácia. Posledná komplexná rekonštrukcia prebiehala od roku 1978 až takmer do konca 20.-teho storočia. Dnes kláštor sčasti slúži ako expozícia mestského Vlastivedného múzea, sčasti ako ubytovací priestor duchovných rádu františkánov.

Rímskokatolícky kostol svätého kríža
Výrazná dominanta námestia bola postavená v rokoch 1584-1585. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Až do roku 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v roku 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien.

Kalvária
Na mieste bývalej Forgáchovej bašty v juhovýchodnej časti pôvodného šesťuholníkového pevnenia na zachovanom násype, stojí baroková kalvária z roku 1779. Zriadil ju farár Martin Predmerszký v roku 1779. Jednotlivé kaplnky krížovej cesty sú rovnaké, neskorobarokové. Kaplnka s kruhovým pôdorysom s nikou je zo začiatku 19.-teho storočia.

Súsošie Najsvätejšej Trojice
Socha Najsvätejšej Trojice bola postavená na skoré zažehnanie morovej epidémie, ktorá postihla mesto v roku 1740. Ide o kultúrnu pamiatku, ktorá sa viaže k histórii mesta a dokončili ju v roku 1749. Ide o profesionálne barokové súsošie s rokokovými prvkami, ktoré je jediným svedectvom výtvarnej úrovne dobového sochárstva ako súčasti verejného priestoru mesta. Je pravdepodobne dielom neznámych talianskych majstrov. Súsošie viackrát renovovali a premiestňovali, pričom naposledy bolo reštaurované a premiestnené na Hlavné námestie v roku 1993, kedy sa konala aj posledná vysviacka súsošia.
Stĺp je kužeľovitého tvaru, dekorovaný je rastlinným ornamentom. Vo vrchole je súsošie Najsvätejšej Trojice. V strede stĺpa, na čelnej strane, je Imaculata na zemeguli obkrútená hadom. Na osových úsekoch piedestálu sú situované tri stojace plastiky sv. Sebastiána, sv. Rochusa a sv. Jozefa. V strede piedestálu je nika uzavretá železnou kovovou mrežou, v nike je ležiaca plastika sv. Rozálie.