RSSCT vyšetrenie egyptskej múmie Tasherithnetiakh
CT vyšetrenie egyptskej múmie Tasherithnetiakh
V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024
Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. - 25. egyptskej panovníckej dynastie, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. tretie prechodné obdobie. V roku 1910 ju do Rimavskej Soboty spolu s ďalšími predmetmi priviezol advokát, statkár a cestovateľ István Süteö-Munkácsi a daroval Gemerskému župnému múzeu. Do Rimavskej Soboty bola múmia privezená spolu s rakvou z figového dreva s egyptskými ornamentmi. Okrem bohatej farebnej a ornamentálnej výzdoby je zaujímavý i hieroglyfický nápis na spodnej časti rakvy: „Kráľ prináša obeť Usirovi, pánovi mesta Bisuris, prvému z obyvateľov západnej ríše mŕtvych, veľkému bohovi, pánovi mesta Abydu. Kiež nech prinesie invokačnú obeť chleba, piva, býkov, husí, látok, kadidla, mastí a všetkých krásnych a čistých vecí, ktorými sa upokojuje boh, ducha Tasherithnetiakh, dcére....“ Povrchové poškodenie sarkofágu znemožňuje doplniť text, práve na mieste, kde by malo byť uvedené meno rodičov Tasherithnetiakh. Egypťanka sa dožila na tú dobu pomerne vysokého veku 50 až 70 rokov a patrila k nižšej vrstve spoločnosti. Z röntgenových snímok, ktoré boli zhotovené v 70.rokoch, sa zistilo, že trpela osteoporózou a mala značne poškodený chrup. Dĺžka múmie je 142,5 cm, šírka v ramenách 32 cm a v bedrách 31 cm.
CT vyšetrenie absolvovala Tasherithnetiakh na Rádiologickom oddelení Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota 4. decembra 2024 v popoludňajších hodinách podľa špeciálneho protokolu. Keďže ide o múmiu, bolo možné urobiť hustejšie rezy, to znamená, že sa počas vyšetrenia použila vyššia dávka žiarenia. Z rezov sa následne špeciálnym softvérom zhotoví 3D rekonštrukcia kostry a lebky. Tieto výsledky vyšetrenia budú posunuté na ďalší vedecký, antropologický výskum. Zaoberať sa nimi budú výskumní pracovníci na Katedre antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vedenie múzea dúfa, že sa následne podarí spraviť rekonštrukciu kostí a najmä tváre tejto egyptskej múmie. Gemersko-malohontské múzeum čaká na budúci rok v rámci medzinárodného projektu Interreg kompletná modernizácia stálej expozície. Po ukončení rekonštrukčných prác plánujú múmiu Tasherithnetiakh prezentovať v novej expozícii v doteraz nepoznanej podobe, ktorá by mala obohatiť a zatraktívniť budúcu stálu expozíciu múzea.
Autor tlačovej správy: Mgr. Szilvia Tóth, PR manažérka
Kontakt: 0911 239 234, prmanager@gmmuzeum.sk
Aktuálne výstavy a podujatia
-
Doba ľadová
5.9.2024 31.1.2025
-
Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte
12.9.2024 31.12.2024
Kontaktné údaje
Nám. Mihálya Tompu 14/5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk
Otváracie hodiny
Letná sezóna (jún – september)
pondelok: zatvorené
utorok – piatok: 10.00 – 18:00
sobota – nedeľa: 10:00 – 18:00
Zimná sezóna (október – máj)
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 9:00 – 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Dospelí: 4€
ZŤP dospelí: 2€
Deti, študenti, dôchodcovia: 2€
ZŤP deti: 1€
Deti do 6 rokov, sprievod ZŤP: zdarma
História-popis
Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.
Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Expozície
Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
História výtvarného umenia
Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.
