Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Aktuálne informácie

Aktuálne informácie

  • CT vyšetrenie egyptskej múmie Tasherithnetiakh

    V Rimavskej Sobote, 4. decembra 2024 Jedným z návštevnícky najpríťažlivejších vystavených exponátov v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je egyptská múmia ženy menom Tasheritnetiak z Abusír el-Meleku, z pohrebiska na strednom Níle. Ide o jednu z piatich egyptským múmií na Slovensku, pričom ona jediná z nich je ženského pohlavia. Príbeh egyptskej múmie menom Tasherithnetiak sa začal písať v rokoch 1087 - 664 pred Kr., v období 21. -
Zobraziť všetky oznamy

Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte

Typ akcie:
Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Dátum:
12.9.2024
Do:
31.12.2024
Čas:
Popis:

V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 12. septembra 2024 o 16.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte. Prostredníctvom zbierkových predmetov  a fotografií z fondu Gemersko-malohontského múzea a Baníckeho múzea v Rožňave  predstaví históriu, rozšírenie, výrobné postupy  v minulosti významného remesla – gubárstva. Výstava potrvá do 31. decembra 2024. Jej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva. 

Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v Gemeri-Malohonte rozšíria i výroba gúb. Pojmom guba označujeme tkaninu z ovčej vlny na povrchu s vlasom, alebo slučkami či plášť rovnako s vlasom na povrchu. Guba bola zimným odevom napríklad pastierov, furmanov, rybárov. V Gemeri-Malohonte boli v 19. storočí centrami remeselnej výroby gúb Rimavská Sobota, Tisovec, Rožňava, Ratková a Jelšava. V Jelšave sa výroba gúb ujala i vďaka tamojšej súkenníckej tradícii. Vlnené pokrovce sa odtiaľ vyvážali do Záhrebu, na Ukrajinu, Sicíliu až do roku 1926. V medzivojnovom období tu pôsobili gubári Karol Nagy, Ondrej Kysel, Ján Jurín a Ľudovít Kováč, po 2. svetovej vojne tu pracovali už len dvaja gubári - Ján Jurín a Ľudovít Kováč.

Na tradície gubárstva v Jelšave nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré v roku 1958 obnovilo výrobu gúb v Klenovci. V tom čase sa tkaním gúb v Klenovci zaoberali pôvodne súkennícke rodiny – Aláčovci, Brndiarovci, rodina Ondreja Bobrovského. Okrem nich sa zhotovovaniu gúb venovali napríklad tiež Jozef Pap, Ondrej Antalík, Helena Knížová, Júlia Vološčuková, Ján Šramo, Ján Jakabšic, Mária Ostricová, Helena Hrušková, v neďalekých Rimavských  Zalužanoch Jozef Siničák. V čase najväčšieho rozmachu gubárstva, v 60. – 90. rokoch 20. storočia, pôsobilo v Klenovci 36 gubárov. V súčasnosti je posledným aktívnym gubárom Ján Fotta.

Okrem Klenovca pôsobilo niekoľko výrobcov gúb i vo východnej časti regiónu - v Jelšave guby najdlhšie tkala Helena Krušpierová,  v Revúckej Lehote sa venovala výrobe gúb Lýdia Kubincová, v Hucíne pôsobila gubárka Kerekešová. V Šiveticiach viac ako 40 rokov tkala guby Amália Dideková, od nej sa naučila zhotovovať guby Anna Galisová, ktorá sa danému remeslu venovala do roku 2010.

Kontaktné údaje

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej SoboteNám. Mihálya Tompu 14/5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk

Otváracie hodiny

Letná sezóna (jún – september)
pondelok: zatvorené
utorok – piatok: 10.00 – 18:00
sobota – nedeľa: 10:00 – 18:00

Zimná sezóna (október – máj)
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 9:00 – 17:00

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 4€
ZŤP dospelí: 2€
Deti, študenti, dôchodcovia: 2€
ZŤP deti: 1€
Deti do 6 rokov, sprievod ZŤP: zdarma

História-popis

Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

Expozície

Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

História výtvarného umenia

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.


 

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Múzeum na mape

ÚvodÚvodná stránka