Veľké Kapušany

Kraj: Košice
Okres: Michalovce
Web: www.vkapusany.sk

Popis

Názov Veľké Kapušany je motivovaný maďarským slovom kapu (brána). Zápisnice z 19. a 20. storočia uvádzajú, že mesto bolo druhou najdôležitejšou zastávkou migračných prúdov a ciest v smere západ - východ.
Rôzne historické pramene uvádzajú aj rôzne údaje o prvých správach o Veľkých Kapušanoch. Dejiny užskej reformovanej cirkvi uvádzajú listinu uhorského kráľa Ondreja II., v ktorej sa obec po prvý krát spomína v roku 1214 v podobe Copus. Teodor Ortvay v knihe Opis cirkevnej zeme uvádza starší dátum, Sztarayov kódex uvádza až rok 1314 v podobe Kapus, neskôr v podobe Kapuus. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza prvý udaj z roku 1211 v podobe Kapos. Od historikov 19. a 20. stor. vieme, že Veľké Kapušany boli súčasťou "živého plota" s funkciou strážneho miesta. Tento živý plot svojimi vnútornými hranicami sťažoval nepriateľom prekvapivé vpády a tvoril súčasne aj etnickú hranicu, pretože starí Maďari, usadení na tomto území, neradi zdolávali na svojich malých koníkoch hornaté kraje za touto hranicou. Podrobné správy o Veľkých Kapušanoch, o ich funkcii počas kolonizácie, ale aj o Malých Kapušanoch a Čepeli sa uvádzajú v daňovom súpise z roku 1398. Na základe staršieho pramenného materiálu a opisov Užskej stolice napísal v roku 1985 P. Engel štúdiu, v ktorej syntetizuje historické údaje z dejín Veľkých Kapušian: Čo sa týka počtu obyvateľov, okolo roku 1400 vynikali ním nad ostatnými obcami len Kapušany a Užhorod. V 13.-15. storočí, a možno aj skôr, prvá z nich bola najväčšia. Administratívne pozostávala z dvoch obcí" Malých Kapušian a Veľkých Kapušian. Malé Kapušany ostali dedinou, no Veľké Kapušany boli v roku 1430 povýšené na mesto. V tento deň tu zasadala aj stolica, a tak podľa údajov z roku 1379 bolo mesto v tých časoch aj stoličným sídlom. Veľké Kapušany získali v roku 1420 prestížny názov oppidum (vidiecke sídlo bez mestských výsad). Údaje o počte poddaných v Kapušanoch sa neuvádzajú, podľa odhadu ich však mohlo byť necelých 200. Veľké Kapušany boli podľa dobových nariadení sídlom stoličných zasadnutí. Preto si tu mnoho mešťanov postavilo aj svoje domy. V centre mesta bol postavený rozsiahly stoličný dom, ktorý musel podľa vtedajších zvykov pojať dostatočný počet účastníkov stavovských zhromaždení. Tento objekt však zasiahlo mnoho pohrôm a tak sa z neho zachovali už len torzovité zrúcaniny. Obyvateľstvo sa zameriavalo na remeselnícku výrobu a poľnohospodárstvo. Žírne pôdy lákali svojou rovinatou polohou a ľahkým spôsobom obrábania aj tých, ktorí sa spočiatku stali roľníkmi proti svojej vôli. Obidva typy zamestnania boli pre tunajších obyvateľov výnosné. Popri poľnohospodárstve tu pre nedostatok obchodu prospievali aj remeslá, mesto totiž nemalo jarmočné právo. Mesto patrilo v tom čase predstavenstvu vrchnosti leleského kláštora Svätého kríža ležiaceho za Latoricou.

Pamiatky

Rímskokatolícký kostol sv. Šimona a Júdu postavený v roku 1807 v klasicistickom stohu. Nachádza sa na námestí L. Mécsa.

Kalvínsky kostol postavený v roku 1784 v barokovo-klasicistickom slohu. Na východnej stene kostola je mramorová pamätná tabuľa, ktorú tu do bronzového rámu osadili v roku 1894 na pamiatku J. Erdélyiho.

Na 1100. výročie usadenia sa starých Maďarov v Karpatskej kotline bol v roku 1996 postavený pred budovou mestského úradu pomník Turulmadár. Autor: A. Borsi.
V miestnom parku je umiestnená plastika Vojtecha Löfflera: Matka s dieťaťom.
Socha Ľudovíta Štúra bola odhalená v roku 1997 na ulici Zelenej (pred Slovenskou sporiteľňou), ktorej autorom je akademický sochár Ladislav Berák.
Na námestí Istvána Dobóa je umiestnená rovnomenná busta. Autor: György Ferenc.
V parku Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Jánosa Erdélyiho je umiestnená socha Jánosa Erdélyiho.
V parčíku pred kalvínskym kostolom sa vyníma mohutný dubový obelisk z roku 1993, na ktorom je umiestnená bronzová tabuľa s menami obetí II. sv. vojny, ktorého autorom je miestny umelecký rezbár György Ferenc.