Tlmače

Kraj: Nitra
Okres: Levice
Web: www.mestotlmace.sk

Popis

Archeologickými nálezmi bolo preukázané osídlenie lokality mesta už v mladšej dobe kamennej, t.j. asi 2000 r. pred Kristom. Z tohoto obdobia pochádza sídlisko s kanelovanou keramikou, halštatské pohrebisko podolskej kultúry a laténske sídlisko. Strategický význam územia Slovenskej brány neupadol ani v nasledujúcej dobe bronzovej (2000 – 700 r. pred Kristom) a železnej (700 – 0 r. pred Kristom). Poukazujú na to novovzniknuté opevnené osady či veľké hradiská na ľavom brehu Hrona (hradisko Kusá hora a Krivín). Agrárne zázemie týchto hradísk tvorili nížinné neopevnené osady. Ich obyvatelia sa v neskorej dobe bronzovej zaoberali popri poľnohospodárstve, love a rybolove aj výrobou bronzových predmetov. Ani v dobe rímskej (0 – 400 r. po narodení Krista) význam oblasti neupadol. Prítomnosť rímskych légií v oblasti Slovenskej brány možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať so stopami po rímsklej ceste, ktorá bola zistená na pravom brehu Hrona medzi Tlmačami a Kozárovcami. V podobe dvoch násypov tiahnúcich sa v dĺžke cca 500 m, v smere sever – juh, ju bolo možné sledovať ešte v roku 1952.
Oblasť Slovenskej brány bola najvýraznejšie osídlená najmä v období Veľkomoravskej ríše (9. stor.) a v období začleňovania územia Slovenska do Uhorského štátu (10. stor.). Popri hrobových nálezoch svedčia o tom nížinné sídliská a najmä hradiská. Vzácny je nález strategického slovanského hradiska z 9. storočia Festunok resp. Hrádze na strmom skalisku nad mostom v Tlmačoch, hradisko Grác (Pipíška) v Malých Kozmálovciach a Krivín (Pevná skala) v Rybníku.
Najstaršia písomná správa o Tlmačoch je zapísaná v zakladacej listine svätobeňadického opátstva z roku 1075, kde uhorský panovník Gejza vymenúva majetky, darované benediktínskemu kláštoru. Medzi nimi uvádza i „...villa piscatorum super ripam Gran, nomine Talmach...“ čo znamená „...rybárska osada nad riekou Hron, menom Tlmače...“. Z uvedeného vyplýva, že táto osada rybárov a prievozníkov tu bola už pred založením opátstva. Listiny z 13. storčia uvádzajú názov obce „Tholomach“. V Sborníku Fr. Pestyho sa o pôvode názvu obce uvádza, že vznikla z nasledujúcej príhody: ktosi sa opýtal pastiera, ako sa menuje osada pri Hrone. Ten odpovedal: „Neviem, čo hovoríte.“- „Škoda, že tu nie je tlmočník – tolmács“. Jazykovedci usudzujú, že názov obce Tlmače mohol vzniknúť zo slova tlmočník, pretože v stredoveku bolo zvykom dávať osadám názvy podľa zamestnania ich obyvateľov (prievozníctvo, poskytovanie informácií cestujúcim, tlmočenie).
Obdobie prvých storočí existencie uhorského štátu a vpád Tatárov v roku 1241 je v našom okolí zahalený rúškom tajomstva. Koncom 13. storočia sa majiteľom osady stal odbojný šľachtic Matúš Čák Trenčiansky a po ňom zeman Peter, syn rytiera Bees.
Po dlhoročných sporoch obec spustošili hrabiví Forgáčovci. Po sporoch zemepánov obec spustla (1425), takže sa Tlmače objavujú pod názvom „piédium Kistolmach“ ako pustatina. Keď sa levického hradného panstva zmocnili Levickovci, pokúsili sa roku 1489 zaujať tlmačský majetok, z čoho vznikol dlhotrvajúci majetkový spor. Na základe priateľskej dohody ponechal Ján Čech z Levíc Tlmače hronskobeňadickému kláštoru. Roku 1565 obec prešla do správy ostrihomskej kapitoly, keď sa benediktíni z Hronského Beňadika odsťahovali a kláštor bol prebudovaný na protitureckú pevnosť.
6.apríla 1647 sa Turci pod vedením ostrihomského bega prepravili pri Tlmačoch cez Hron a zaútočili na Kozárovce, ktoré úplne spustošili a zapálili. 20.apríla 1618 si Turci na základe viedenskej mierovej zmluvy podmanili celý rad obcí v okolí Levíc, medzi nimi aj Tlmače.
9.mája 1664 sa pri Tlmačoch cez most vybudovaný cisárskymi vojskami prepravila cez Hron desaťtisícová armáda cisárskeho generála de Souches, ktorá 14.júna porazila Turkov a oslobodila Levice.
19.júla 1664 v priestore medzi Tlmačmi a Levicami sa odohrala pamätná bitka medzi cisárskymi vojskami a Turkami, v ktorej zahynul hrdina protitureckých vojen, kapitán Levického hradu Štefan Koháry. Pochovaný je v Svätobeňadickom kostole. V chotári obce sa 2.mája 1709 stretli v boji kurucké a lubenské vojská.
Súpis z roku 1763 hovorí o existencii mlynu v obci. Z roku 1774 sa zachoval najstarší prameň erbu Tlmáč na písomnosti so symbolmi: lemeš a čerieslo.

Mesto Tlmače tvorí pôvodná obec Tlmače na ľavom brehu Hrona a sídlisko Lipník na pravom brehu Hrona.
Tlmače patrili od svojho vzniku až do roku 1922 do Tekovskej (Boršskej) župy a k slúžnovskému úradu v Leviciach. Po zrušení historických uhorských žúp patrili od roku 1923 do roku 1928 ako obec levického okresu do XVIII. – Zvolenskej župy. Za Slovenského štátu patrili Tlmače do Pohronskej župy. V rokoch 1929-1938 podliehali Okresnému úradu (ďalej OÚ) v Leviciach. Po viedenskej arbitráži patrili k OÚ v Pukanci, kam sa dočasne presťahovalo sídlo okresu z Levíc. Počas II. svetovej vojny boli Tlmače pričlenené k OÚ v Zlatých Moravciach, po oslobodení v roku 1945 znovu patria do Levického okresu, ktorý bol v roku 1949 pričlenený do Nitrianskeho kraja. V súlade so zákonom SNR č. 13/1970 Zb. o územnom členení SSR rozhodlo Plénum ONV v Leviciach o zlúčení obcí Tlmače, Veľké Kozmálovce a Malé Kozmálovce do jednej politickej obce – Tlmače.
S účinnosťou od 1.1.1986 boli Tlmače vyhlásené za mesto. Na základe výsledkov hlasovania obyvateľov časti Malé Kozmálovce, z 10.6.1994 a obyvateľov časti Veľké Kozmálovce, dňa 10.7.1994, došlo k ich odčleneniu od mesta Tlmače a dodnes sú samostatné samosprávne obce.