Tekovské múzeum v Leviciach

Kontaktné údaje

Sv. Michala 40, 934 69 Levice
Tel.: +421914 202 028, +421 36 631 21 12
E-mail: info@muzeumlevice.sk
Www: www.muzeumlevice.sk

Otváracie hodiny

október - apríl Ut - Pi 9.00 - 16.00, Ne 10.00 - 16.00
máj - september Po - Pi 9.00 - 18.00, So, Ne 10.00 - 18.00
Podľa požiadaviek aj mimo otváracie hodiny. Je potrebné nahlásiť sa na tel. čísle +421914 202 028, alebo na sekretariáte Tekovského múzea Tel.: +421 36 631 21 12 v čase 8:00 - 16:00.

Možnosti vstupu, vstupné

1. Vstupné na jednu výstavu:
- deti a dôchodcovia     0,50 €
- dospelí     1,00 €
Pri komentovanej prehliadke:  
- deti     1,00 €
- dôchodcovia     1,00 €
- dospelí     1,50 €

2. Vstupné do stálej expozície:
- deti, dôchodcovia     2,00 €
- dospelí     4,00 €

3. Vstupné do všetkých vysunutých expozícii Tekovského múzea:
- deti, dôchodcovia     1,00 €
- dospelí     2,00 €

https://www.muzeumlevice.sk/index.php/sk/otvaracie-hodiny

Prístup pre vozičkárov: ÁNO - čiastočne do stálej expozície

História-popis

Tekovské múzeum v Leviciach vzniklo zásluhou vrábeľského poštmajstra Jozefa Nécseyho, ktorý daroval mestu v roku 1927 svoju rozsiahlu zbierku. Múzeum potom postupne dopĺňalo túto zbierku archeologických a národopisných predmetov, obrazov, rodinného archívu a kníh. Prvým sídlom múzea bolo druhé poschodie mestského domu, kde prvý správca múzea, profesor učiteľského ústavu v Leviciach Eugen Kriek, v priebehu jedného roka nainštaloval aj prvú expozíciu pod názvom Nécseyho izba. V priebehu ďalších rokov sa zbierka múzea postupne rozrastala o dary obyvateľov mesta a širokého okolia, škôl a rôznych inštitúcií. Najväčším prínosom pre múzeum v tomto období boli muzeálne pamiatky bývalého piaristického gymnázia a zbierky od afrického cestovateľa Kolomana Kittenbergera, rodáka z Levíc.

Tekovské múzeum v Leviciach sídli od roku 1958 v Kapitánskej budove, kde boli do roku 1982 stále expozície vlastivedného charakteru. Od roku 1982 - 1998 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia budovy. 15. mája roku 2001 v nej bola otvorená 1. časť stálej expozície venovaná histórii lekárnictva a hradu a daná do prevádzky Galéria Jozefa Nécseyho, ktorá je vstupnou bránou do stálej expozície. Postupne boli pre verejnosť otvorené stále expozície venované archeologickým lokalitám v regióne, spoločenskému životu v meste Levice a remeslám, Augustu 1968 prostredníctvom fotografií Ladislava Bielika a Ľudovému odevu.

Od roku 1987 sa využíva pre potreby múzea aj Dóboovský kaštieľ, v ktorom sa organizujú rôznorodé výstavy. Tento kaštieľ dal postaviť v roku 1571 na dolnom nádvorí gotického hradu z konca 13. a začiatku 14. storočia, župan Tekovskej stolice Štefan Dobó.
Múzeum vlastivedného charakteru sa v rámci špecializácie zameriava na národopisný a prírodovedný výskum. Zbernou oblasťou pre prírodné vedy je územie východnej časti Podunajskej pahorkatiny, Štiavnické vrchy, juhozápadné svahy Pohronského Inovca a západné svahy Krupinskej planiny, pre národopis vymedzuje zbernú oblasť územie južnej časti bývalej Tekovskej župy a západného Hontu.

Levický hrad - história

Levický hrad bol postavený v druhej polovici 13.-teho storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest. Hrad často menil majiteľov, ktorí ho viackrát prestavali. Jadro hradu tvoril gotický palác a opevnenie s kruhovou baštou. Po požiari v roku 1434 bol hrad znovu prestavaný. V 16.-tom storočí sa stal jednou z pätnástich pevností, ktoré mali zastaviť tureckú inváziu. V roku 1571 dal župan Tekovskej stolice postaviť na dolnom nádvorí pohodlný renesančný kaštieľ, kde dnes sídli Tekovské múzeum.
V roku 1578 bol hrad natoľko dobre opevnený, že ho Turci márne obliehali. Dobyli ho až v roku 1663, pričom o rok boli porazení a hrad sa opäť dobre opevnil. Vnútorné budovy hradu zničili až v roku 1709 Rákocziho vojská pri bitke s cisárskymi. Eszterházyovci, ktorí ho poslední vlastnili v 18-tom storočí, ho využívali len ako sklady.

Koncertná sála

27.októbra 2004 Tekovské múzeum v Leviciach slávnostne otvorilo v časti stálej expozície v Kapitánskej budove v hradnom areáli koncertnú sálu. Jej akustické riešenie zodpovedá najnovším trendom v tejto oblasti, jej nádherný vzhľad dopĺňajú obrazy  zo zbierkového fondu múzea so zameraním na historické osobnosti a históriu mesta Levíc. Organizujú sa v nej rôznorodé odborné podujatia, koncertov vážnej hudby a je možnosť aj svadobného obradu.

Juhozápadná bašta - amfiteáter

Tekovské múzeum v Leviciach v období september 2005 až máj 2006 realizovala stavebmé práce na úprave Juhozápadnej bašty pre potreby múzea. Priestor po ukončení prác slúži ako amfiteáter na organizovanie rôznorodých kultúrnych podujatí, ktoré súvisia s historickým charakterom hradného areálu.Finančné prostriedky poskytol Nitriansky samosprávny kraj.

Levické hradné slávnosti

Tekovské múzeum v Leviciach v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Leviciach už päť rokov organizuje začiatkom júna levické hradné slávnosti v hradnom areáli a prilahlom parku. Ide o celomestské slávnosti s voľným vstupom pre obyvateľov mesta Levíc, ktoré sa zameriavajú na prehliadku remesiel, scénické stvárňovanie historických tém, vystúpenia hudobných skupín a detských divadiel.

Medzinárodný deň múzei - Týždeň v múzeu a Noc múzeí a galérií

Tekovské múzeum v Leviciach od začiatku 90. rokov 20. storočia pri príležitosti sviatku múzejníkov organizuje kultúrno-výchovné podujatia. Na začiatku to bolo kultúrne dopoludnie pre žiakov základných a stredných škôl v okrese Levice. Toto sa rozšírilo na celý týždeň a končí celoeurópskym a celoslovenským podujatím Noc múzeí a galérií. Pravidelne sa na ňich predstavujú folklórne, tanečné a hudobné súbory zo základných a stredných škôl z regiónu, základnej umeleckej školy v Leviciach, profesionálne súbory zamerané na detského diváka a vystupenia skupín historického šermu, netradičné sprevádzanie študentami PaSA v Leviciach, prednášky rôznorodého zamerania, tvorivé dielne ale aj "ulička tradičných remesiel", šťastná loptička, predaj propagačného materiálu,a aktuálne výstavy vo výstavných priestoroch múzea. Od roku 2015 sa Noc múzeí a galérií okrem hradného areálu org anizuje aj vo vysunutej expozícii Vodný mlyn Bohunice.

Expozície

História lekárnictva a hradu

Prvá časť je venovaná histórii lekárnictva v regióne. To má bohatú históriu, veď prvá lekáreň " K čiernemu orlovi " v Leviciach bola založená už v roku 1664 po vyhnaní Turkov z mesta. Ide vlastne o rekonštrukciu pôvodnej expozície z konca 70. rokov 20. storočia, umiestenú dokonca v tých istých častiach Kapitánskej budovy. Základom je originálny lekárenský nábytok z officíny bývalej levickej lekárne "Koruna ", z roku 1823.
Verejnosti boli sprístupnené aj ďalšie dva priestory, ktoré do začatia rekonštrukcie v roku 1982 slúžili ako depozity zbierkových predmetov. V nich je na oprávnený tlak verejnosti umiestená časť stálej expozície venovaná histórii hradu, nakoľko múzeum sídli v najvýznamnejšej kultúrnej pamiatke na území mesta Levice a to je areál levického hradu. V prvej miestnosti prostredníctvom faktografických a obrazových údajov sú zachytené najvýznamnejšie medzníky v histórii hradu od prvej písomnej správy z roku 1318 až po rok 1958, keď sa sídlom múzea stáva hradný areál. V druhej časti je nainštalovaná malá "galéria " palných a chladných zbraní, časť konského postroja a jednotlivé časti zbroja, ktoré používali počas bohatej histórie vojská nachádzajúce sa na hrade.

Archeológia

Dňa 13.10.2003 Tekovské múzeum v Leviciach slávnostne otvorilo II. časť stálej expozície - Archeológia - v Kapitánskej budove v hradnom areáli v Leviciach. Táto je zameraná na vývoj spoločnosti od doby kamenej až po včasný stredovek v regióne pôsobenia Tekovského múzea s prihliadnutím na kultúry, ktoré sú pomenované podla nálezísk z okresu Levice. Ide o želiezovskú, maďarovskú a čakanskú kultúru. Návštevník má možnosť okrem iného vzhliadnuť kosti a fragmenty kla mamuta zo Zalaby, štiepanú industriu, pracovné náradie z parohoviny, kostí, kameňa, mede a bronzu, antropomorfné plastiky z Levíc a Santovky, plochý idol ženy z Levíc, bochníkový idol zo Šaroviec, zoomorfné dózičky zo Santovky, hlinené nádoby rôzneho tvaru, veľkosti a prevedenia z obdobia lengyelskej, bádenskej, želiezovskej, čakanskej, maďarovskej a keltskej kultúry, bronzové ihlice, náušnice, puklice, sekerky, dláta, bronzový meč, kosák a nožík, hlinené prasleny a lyžice, kostené ihlice, fragmenty „ rímskeho skla“, hlinené a bronzové lampičky, sklenené a jantárové perly a sklenený pohár zo Šaroviec. Expozícia je vhodne doplnená modelmi pravekej „vŕtačky“, chaty z doby kamenej, ručného hrnčiarskeho kruhu a románskych stavieb z „ Baratky“ - prvej osady na území mesta Levíc a pokusmi o rekonštrukciu hroba skrčenca s milodarmi a interieru chaty z doby bronzovej.

Spoločenský život a cechy

Dňa 12. decembra 2006 bola slávnostne otvorená III. časť stálej expozície pod názvom Spoločenský život a cechy. Návštevník má možnosť oboznámiť sa s bohatou históriou spolkov na pôde mesta Levice od poslednej tretiny 19. storočia po II. svetovú vojnu - Levický spevokol "Dalárda", Živena - spolok slovenských žien, Levický ženský spolok, Ústav milosrdných sestier, Čitateľský spolok živnostníkov, Ženský izraelitský spolok, Spolok Reviczkého. Veľká pozornosť je venovaná rodine Schoellerovcov, ktorá má veľkú zásluhu na rozvoji celého regiónu. Táto časť je doplnená dobovým nábytkom zo začiatku 20. storočia, sklom, porcelánom, predmetami osobného charakteru, ktoré používali dámy a páni.
Časť cechy je zameraná na históriu cechov a remesiel v regióne. Sú tu vystavované originálne cechové listiny z druhej polovice 19. storočia, pracovné knižky, denník bátovských čižmárov z konca 17.storočia, denník garbiarskeho cechu, predpisy pre cechy a remeselné spolky z roku 1813, vývesné znaky, pečatidlá jednotlivých cechov - najstaršie je z roku 1595, nákončie žrde kostolnej zástavy čižmárskeho cechu. Lákadlom pre návštevníkov je dielňa čižmárov s pôvodným náradím. V závere sa návštevník môže oboznámiť s najznámejším remeslom v regióne - pukanským hrnčiarstvom a jeho nádhernými výrobkami.

Ladislav Bielik - August 1968

Stála expozícia má ambíciu priblížiť historické udalosti z 21. augusta 1968 v Bratislave prostredníctvom Bielikových fotografií, rodáka z Levíc. V prvej z miestnosti sa sprostredkováva silný autentický zážitok formou netradičnej inštalácie. Zachované Bielikové negatívy - 40 kinofilmových pásov obsahujúcich spolu 187 naexponovaných políčok formátu 24 x 36 mm zväčšených vo forme fotografických kontaktov vrátane kinofilmovej perforácie ponúkne návštevníkovi expresívny fotografický dokument bez selekcie. Pocit tmavej komory oblepenej po obvode kontaktmi v plnom dvojzmysle slovného spojenia - Vojenská moc verzus Sloboda.
V druhej miestnosti sa prezentuje najznámejšia slovenská fotografia - Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom ( zaradená medzi 100 najznámejších svetových fotografií 20. storočia ). Samozrejme návštevník múzea tu dostane aj ďaľšie informácie, hlavné témy sú : Ľudský príbeh, Príbeh fotografa Ladislava Bielika, rodáka z Levíc, Príbeh fotografie Čierne dni, Smena mimoriadne vydanie mládežníckeho denníka Smena zo dňa 22. augusta 1968, Bielik a Levice - Fakty, dokumenty a podklady o rodine Bielik v Leviciach.
Súčaťou je aj prezentácia dobových dokumentov na LCD obrazovkách.

Ľudový odev

Národopisná časť stálej expozície prezentuje ľudový odev piatich odevných mikroregiónov levického okresu – „čiľejkárski“, kozárovský, žemberovský, dolno-pohronský a dolno-poipliansky. Ten je prezentovaný na figurínach umiestnených na pódiu.
Samostatné miesto v expozícii majú ručníky a čepce z odevných mikroregiónov okresu a ľudové šperky, ktoré sa nosili na sviatočnom odeve, či už vo väčšej alebo menšej miere.
V expozícii sa nachádzajú aj šperky, ktoré nepochádzajú z nášho regiónu, ale od zakladateľa múzea Jozefa Nécseyho a pochádzajú z iných častí Slovenka i južnej Európy. Taktiež sú tu šperky novodobé, ktorých výrobcovia sa inšpirovali tradičnými motívmi. Vo výstupnej časti stálej expozície je vytvorený priestor pre „Predmet mesiaca“. Celá expozícia je doplnená dobovými fotografiami.

INÉ

REŠTAUROVANIE ZÁSTAVY „ELŐRE PÁLMAY CSOPORT“

Vďaka podpore Nitrianskeho samosprávneho kraja, zriaďovateľa Tekovského múzea v Leviciach a Fondu na podporu umenia sa podarilo zachrániť jedinečný artefakt regionálnej histórie. V rokoch 2022 – 2023 bola reštaurovaná bojová zástava z Levíc, ktorá dokumentuje proces začlenenia mesta Levice do prvej Československej republiky a politickú situáciu v regióne v rokoch 1918 – 1919.
Mgr. Nikola Mihálová

REŠTAUROVANIE SÚBORU HISTORICKÝCH RUKOPISOV

V rokoch 2022 – 2023 Tekovské múzeum v Leviciach v spolupráci s reštaurátorom, Radovanom Blahom, odborne ošetrili štvoricu denníkov z historického zbierkového fondu. Do stálej expozície sa vrátili dva denníky garbiarskeho spolku z Pukanca. Reštaurovaním prešli aj Účtovný denník verejných prác z Malých Šaroviec a Denník kováčskeho majstra, Štefana Zimányiho z Tekovských Lužian. Jedinečné rukopisy sú bohatým prameňom k regionálnej histórii. Reštaurovanie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nitriansky samosprávny kraj.
Mgr. Nikola Mihálová

ZBIERKA POHĽADNÍC

V roku 2023 Tekovské múzeum v Leviciach rozšírilo svoj zbierkový fond o 70 kusov pohľadníc. Kolekcia je zameraná na Levický hrad ako sídlo múzea (7 ks) a obce a mestá Levického okresu (63 ks). Súbor obsahuje 14 lokalít ležiacich v zbernom regióne múzea, ktorým je južná časť bývalej Tekovskej župy a územie západného Hontu. Akvizíciu zbierky pohľadníc z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Nikola Mihálová

REŠTAUROVANIE DENNÍKA ŠEVCOVSKÉHO CECHU SLOBODNÉHO MESTA BÁTOVCE

V rokoch 2021 – 2022 Tekovské múzeum v Leviciach realizovalo ďalší úspešný projekt odborného ošetrenia jedného z mnohých zbierkových predmetov. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Nitriansky samosprávny kraj. Denník ševcovského cechu slobodného mesta Bátovce zo 17. storočia je najstarším rukopisom v zbierke múzea. Obsahuje cechové pravidlá ševcovského cechu a informácie o cechmajstroch, učňoch a tovarišoch. Prvý záznam je z roku 1660. Rukopis bol poškodený mechanickými a biologickými degradačnými procesmi. Celkový stav pamiatky bol kritický a reštaurátorský zásah bol akútny. Reštaurovaním sa zastavil proces degradácie. Denník je uložený v depozitári s kontrolovanou vlhkosťou a teplotou v ochrannom obale z ph alkalickej lepenky, čo predpokladá jeho zachovanie aj pre budúce generácie. Denník reštauroval a digitalizoval Mgr. Radovan Blaho.
Mgr. Nikola Mihálová

OCHRANA ZBIEROK TEKOVSKÉHO MÚZEA V LEVICIACH

V roku 2021 Fond na podporu umenia podporil nákup 3 kusov mobilných germicídnych žiaričov a 3 kusov odvlhčovačov. Germicídne žiariče zabezpečujú dlhodobú ochranu zbierkových predmetov pred biologickým napadnutím plesňami a inými mikroorganizmami, dezinfekciu priestorov i samotných zbierkových predmetov. Preventívna ochrana predchádza časovo i finančne nákladnému ošetreniu zbierok. Dva kusy sú umiestnené v národopisnom depozitári, ktorý uchováva zbierku odevov, textílií a odevných súčiastok v počte približne 3 tisíc kusov. Jeden kus sa nachádza v historickom depozitári, kde je uložených približne 1800 zbierkových predmetov. Oba depozitáre sú už rekonštruované, nákupom germicídnych žiaričov sa zvýšil stupeň ochrany v týchto priestoroch. V depozitároch s problematickou vlhkosťou ochranu zbierkových predmetov zabezpečujú odvlhčovače. V depozitári historického nábytku a remesiel je uložených 920 kusov zbierkových predmetov. V tomto priestore je umiestnený jeden výkonný priemyselný stavebný odvlhčovač. Ďalšie dva kusy sú v národopisnom depozitári. Ten uchováva približne 700 predmetov. Týmito opatreniami sa eliminovalo riziko poškodenia či dokonca zničenia zbierkových predmetov. Zároveň sa zvýšila i ochrana zdravia pracovníkov pri práci v týchto priestoroch.
Mgr. Nikola Mihálová

Tekovské múzeum v Leviciach koncom roka 2019 vydalo náučno-popularizačnú publikáciu s názvom Vodný mlyn v Bohuniciach, Skalné obydlia v Brhlovciach. Autorom textu je Mgr. Adam Uhnák, PhD., ktorý na 24 stranách predstavuje pôvod a historické súvislosti v kontexte založenia vysunutých expozícii Tekovského múzea v Leviciach. Publikácia, v modernom grafickom spracovaní, má ambíciu slúžiť ako sprievodca vysunutými expozíciami v pôsobnosti múzea a prezentovať známe aj doposiaľ neznáme fakty z ich histórie. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

REŠTAUROVANIE HISTORICKÝCH RUKOPISOV
V roku 2020 získalo Tekovské múzeum v Leviciach finančné prostriedky z Fondu na podporu umenia a od svojho zriaďovateľa, Nitrianskeho samosprávneho kraja, na reštaurovanie trojice rukopisov z historického zbierkového fondu. Zreštaurované boli Kronika Lekýrskeho opátstva, Zápisničná kniha Obecného zastupiteľstva v Bajke (1904 - 1921) a Zápisnica Obecného zastupiteľského zboru obci Čajkov (1887 - 1901). Všetky tri rukopisy vykazovali rôznu mieru poškodenia, najmä však poškodenie mikrobiologickými organizmami ohrozovalo zdravie prípadných bádateľov. V rámci reštaurátorských postupov bol vykonaný prieskum rukopisov, ktorý zahŕňa skúšku stability písacích materiálov, meranie ph či mikrobiologický rozbor. Rukopisy prešli dezinfekciou v dezinfikačnej komore, mechanickým čistením a doplnili sa ich chýbajúce časti. Na mieru boli vyrobené špeciálne ochranné puzdra z ph alkalickej lepenky, ktorá ich chráni pred priamym svetlom, nadmernou vlhkosťou a výkyvmi klimatických podmienok. Reštaurátorských prác sa ujal Mgr. Radovan Blaho, reštaurátor so špecializáciou na reštaurovanie kníh. Reštaurovanie týchto zbierkových predmetov umožní bezpečnú a jednoduchú manipuláciu s týmito rukopismi na bádateľskej i výstavníckej úrovni. Zároveň predĺži ich životnosť a zachová tieto vzácne rukopisy aj pre budúce generácie. Rukopisy sú neoceniteľným prameňom k histórii nášho regiónu. Hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia.

REKONŠTRUKCIA A MOBILIÁR HISTORICKÉHO DEPOZITÁRA
EKOVSKÉHO MÚZEA V LEVICIACH

V roku 2020 získalo múzeum finančné prostriedky z Fondu na podporu umenia a od svojho zriaďovateľa - NSK, na rekonštrukciu historického depozitára. I. etapa zahŕňala vypratanie depozitára a rozobratie pôvodného mobiliára. V mesiacoch september – október 2020 sa realizovala rekonštrukcia elektroinštalácie a na ňu nadväzujúce murársko-maliarske práce. Rekonštrukcia zabezpečila efektívne a úsporné osvetlenie. Priestor sa vykuruje pomocou štvorice infrapanelov s programovateľným termostatom. V mesiacoch október – november 2020 sa odstránilo zničené linoleum, ošetrila sa pôvodná podlaha, na ktorú sa pokladala vysokozáťažová gumová granulátová podlaha. Vo februári 2021 bol obstaraný mobiliár, ktorý pozostáva zo 4 policových skríň s posuvnými dverami a mobilného pracovného stola. V marci 2021 bol obstaraný mobilný rebrík s plošinou. Od februára až do apríla 2021 prebiehalo uloženie zbierkových predmetov. Predmety boli prvotne ošetrené, opatrené visačkou s identifikačnými údajmi a roztriedené podľa typológie. Mobiliár je prachotesný, uloženie zbierok je prehľadné. Zjednodušila a zefektívnila sa manipulácia s predmetmi. Depozitár je plnohodnotným pracoviskom pre odborného pracovníka. Priestor spĺňa všetky podmienky moderného depozitára 21. storočia. Cieľom projektu je zvýšiť ochranu zbierkového fondu múzea, vytvoriť priestor pre nové akvizície a zefektívniť prácu so zbierkovými predmetmi. Hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia.

Vysunuté expozície:

Skalné obydlia Brhlovce

Vodný mlyn Bohunice

Fotogaléria