RSSStredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Samuel Libay – majster filigránu
Medzinárodná výstava SAMUEL LIBAY - majster filigránu je výsledkom intenzívnej spolupráce Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a Umelecko-priemyselného múzea v Budapešti. Výstava je očakávaným vyústením dlhodobých snáh autora a historika Filipa Glocka priniesť výnimočné a atraktívne diela späť do mesta, v ktorom zlatník žil a tvoril. Spomedzi zlatníkov Banskej Bystrice bol Samuel Libay posledným remeselným mohykánom. Jeho unikátne a vzácne diela budú môcť obdivovať návštevníci po prvýkrát na Slovensku od 1. augusta v Thurzovom dome.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Umelecko-priemyselným múzeom Budapešť (Iparművészeti Múzeum) prinášajú do Thurzovho domu unikátne diela zlatníckeho majstra Samuela Libaya v podobe výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu. Brány jedinečnej výstavy otvorí 1. augusta o 16:00 h na slávnostnej vernisáži v Thurzovom dome.
Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom ešte stále úspešne dokazoval nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce aj v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou už postupne strácala svoje pozície.
„Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania. Aj jeho zásluhou sa dostala Banská Bystrica do širšieho európskeho povedomia. Jeho výnimočné diela, ktoré budú prezentované na výstave sú inšpirované prírodou (roháče, kobylky, muchy) a pripomínajú jemnou technikou filigránu krehké japonské umelecké diela“, prezrádza Filip Glocko, kurátor výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu.
Unikátna technika filigránu
Samuel Libay svoje najpozoruhodnejšie výsledky dosiahol s remeselne náročnými výrobkami zo strieborného filigránu. Technikou podobnou benátskej či bruselskej čipke vyrábal nielen drobné ozdobno-úžitkové predmety (spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny), ale aj veľké plastiky a busty.
„Cieľom medzinárodnej výstavy je atraktívnou formou predstaviť po prvýkrát banskobystrickej verejnosti diela výnimočného umelca, ktoré vytvoril v tomto meste a doteraz ich verejnosť nemala možnosť vidieť na Slovensku. Je to pre nás veľká česť spolupracovať na tejto výstave s významným maďarským partnerom a prispievať tak svojou troškou aj k budovaniu našich pozitívnych medzištátnych vzťahov. Diela tohto veľkolepého zlatníckeho majstra tak prvýkrát uvidia nielen Banskobystričania ale verím, že aj návštevníci z celého Slovenska a snáď aj spoza hraníc našej krajiny. Je to výnimočnosť, ktorá sa často nevidí. V rámci 5 samostatných výstavných miestností bude mať návštevník možnosť vidieť najmä jeho tri najvýznamnejšie diela a to: Glabitsov pokál, filigránovu sošku cisára Napoleona I. a filigránovu bustu cisára Františka I.“, dopĺňa riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník, zároveň hlavný organizačný garant výstavy.
Práve hodnota fenomenálneho filigránskeho diela busta cisára Františka I. spočíva v majstrovskom skĺbení zložitej a trpezlivej zlatníckej práce s dokonalým umelecko-vizuálnym prejavom zlatníka. O diele môžeme hovoriť ako o technickej rarite, ktorá je nielen ukážkou remeselnej virtuozity, spočívajúcej v precíznom prevedení, ale je aj dielom s jasnou koncepciou a detailne dodržanou vytýčenou myšlienkou.
„Busta sa skladá zo šesťdesiatpäť tisíc samostatne opracovaných častí, predstavuje cisára v uniforme generála, ozdobenej šiestimi cisársko-rakúskymi vyznamenaniami a rádmi. Hmotnosť busty je 3185 gramov a sú v nej zakomponované významné životné etapy panovníka“, hovorí kurátor Filip Glocko.
Libayova dielňa, zlatnícke zvesti aj nová publikácia
Dominantným priestorom jednej z miestností bude jej stred, kde bude atraktívnym spôsobom - prezentovaná originálne zachovaná autentická pracovná dielňa Samuela Libaya. Na pracovnom stole bude umiestnený jeden z najvzácnejších predmetov z tvorby Samuela Libaya – Glabitsov pokál a vybrané zlatnícke razidlá. Pozlátený pokál zo striebra darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823.
„Unikátnosť výstavy sme sa snažili pozdvihnúť viacerými doplňujúcimi materiálmi o výstave. V rámci nej bude k dispozícii sprievodca po výstave - Zlatnícke Zvesti, ktoré si návštevník zapožičia a dozvie sa zaujímavosti z pracovného a rodinného života majstra Libaya. K výstave si návštevník bude môcť zakúpiť katalóg v podobe monografie Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka a novú tematickú publikáciu o zlatníctve Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí, ktorej autorom je kurátor výstavy Filip Glocko“, informuje Dana Kurtíková, PR manažérka Stredoslovenského múzea.
V rámci výstavy budú využité aj podzemné priestory, hlavne zreštaurovaná gotická pivnica, ktorá bude slúžiť ako oddychová zóna - kino, kde bude premietaný kompletne spracovaný život a dielo Samuela Libaya. V druhej časti podzemia bude prostredníctvom veľkoplošných bannerov atraktívnou formou predstavené dielo – Glabitsov pokál, v rámci obrazovej inštalácie „Záhady Glabitsovho pokálu“, ktorý vo svojom vnútri a na povrchu skrýva mnoho záhad.
Výstavu SAMUEL LIBAY – majster filigránu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner výstavy. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Maďarskej republiky na Slovensku, maďarského kultúrneho centra – Inštitút Liszta v Bratislave, agentúry BBSK – Za horami za dolami, SLOS s.r.o a OZ SSM.
Návštevníci budú môcť diela tohto zlatníckeho velikána obdivovať v Thurzovom dome do 5. januára 2025. Okrem toho Stredoslovenské múzeum k tejto výstave pripravuje množstvo zaujímavého sprievodného programu a aktivít.
Kontaktné údaje
Thurzov dom
Námestie SNP č.4, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 412 58 97, +421 48 412 58 96
E-mail: ssm@ssmuzeum.sk, td@ssmuzeum.sk
Matejov dom
Námestie Štefana Moyzesa 20, Banská Bystrica
Tel.: 048 / 412 55 77
E-mail: md@ssmuzeum.sk
Tihányiovský kaštieľ v Radvani
Radvanská 27, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 410 33 76, +421 48 413 19 94
E-mail: tk@ssmuzeum.sk
Www: www.ssmuzeum.sk, Facebook
Otváracie hodiny
utorok – nedeľa: 9:00 – 17:00 (jún - september : 10:00 - 18:00)
Možnosti vstupu, vstupné
História-popis
Stredoslovenské múzeum je najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste Banská Bystrica a patrí medzi najstaršie v kraji. História múzea sa začala písať 12. júla 1889, kedy mestská rada Banskej Bystrice na zasadnutí odsúhlasila vznik Mestského múzea. V roku 1907 sa v meste začalo s obnovou Matejovho domu a 17. októbra 1909 bola v tomto dome slávnostne otvorená prvá mestská múzejná expozícia.
V súčasnosti je Stredoslovenské múzeum regionálnou inštitúciou, ktorá ponúka bohatú dokumentáciu vývoja spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Skladá sa z troch expozícií: Matejov dom, Thurzov dom a Tihányiovský kaštieľ.
Expozície
(Nám. Š. Moyzesa 20, Banská Bystrica)
V banskobystrickom hradnom areáli stojí od roku 1479 tzv. Matejov dom, ktorý je súčasťou Baníckej bašty. Svoje meno nesie na počesť uhorského kráľa Mateja Korvína a na priečelí domu je dnes vedľa mestského znaku umiestnený aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrix.
V 80. rokoch 19. storočia sa v Banskej Bystrici objavili snahy o zriadenie mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo v roku 1889. Hlavnú zásluhu na tom mal najmä Dr. Štefan Holesch – hlavný notár mesta a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Po rôznych provizórnych riešeniach sa v roku 1891 obrátil na mestskú radu s tým, aby zvážila zreštaurovanie Matejovho domu pre muzeálne účely. Po viacročných prípravách napokon v rokoch 1907 – 1909 dom zrekonštruovali a 17. októbra 1909 bola slávnostne otvorená prvá muzeálna expozícia.
V októbri 2009 Stredoslovenské múzeum otvorilo v priestoroch Matejovho domu pre verejnosť novú nadčasovú a mimoriadne bohatú expozíciu venovanú histórii mesta Banská Bystrica. Okrem toho sa v Matejovom dome každý mesiac uskutočňuje prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite, ktorý odkrýva príbehy ku klenotom zo zbierok Stredoslovenského múzea.
Thurzov dom (Nám. SNP 4, Banská Bystrica)
Thurzov dom je jednou z dominánt banskobystrického námestia. Nesie meno po svojom najznámejšom majiteľovi, banskom ťažiarovi z Betlanoviec Jánovi Thurzovi (1437 – 1508). Ten koncom 15. storočia kúpil dva gotické domy, ktoré prestavbou spojil do jedného objektu.
Na prízemí domu sa nachádza klenot Stredoslovenského múzea, unikátna miestnosť s valenou klenbou zdobená figurálnymi a rastlinnými maľbami. Ide o tzv. Zelenú sieň, ktorej vzácne maľby vznikli v druhej polovici 15. storočia. V rokoch 2005 až 2007 boli v Zelenej sieni zrealizované komplexné reštaurátorské práce s cieľom zachrániť ohrozenú freskovú výzdobu.
Okrem unikátnej Zelenej siene ponúka Thurzov dom stále nové historické a etnografické výstavy či pravidelný cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou o vybraných kapitolách nielen našej histórie.
Tranzithistory je nová stála expozícia Stredoslovenského múzea, najstaršej muzeálnej inštitúcie v meste Banská Bystrica. Prostredníctvom rozsiahleho zbierkového fondu poskytuje komplexný historický pohľad na mesto aj región.
Ústrednou témou Tranzithistory je mesto Banská Bystrica a jeho vývojovo-historické obdobia. V stredoveku patrilo medzi sedem významných uhorských banských miest a jeho geografická poloha ho predurčila stať sa dôležitým obchodno-remeselným aj kultúrno-spoločenským centrom. Tranzithistory je reminiscenciou a moderným návratom k historicky prvej spoločenskovednej expozícii „História stredného Slovenska“ vtedajšieho Krajského múzea z roku 1958. Exponované artefakty z fondov a depozitov Stredoslovenského múzea predstavujú minulosť aj súčasnosť mesta, regiónu a Banskobystrického samosprávneho kraja. V expozícii sú zastúpené predmety z archeologických, historických a etnologických výskumov, histórie výtvarného umenia, numizmatiky a geológie.
Dom – Mesto – Kraj je názov expozičného podcelku s charakterom geografického/historického rozvoja mesta s orientáciou pohľadu od lokálneho k regionálnemu, ktorá sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží. Prezentuje prvé osídľovanie a rozvoj mesta, vznik remeselných tradícií aj slávy, dokumentuje zároveň súčasnú históriu mesta aj širšieho okolia, ako aj hraníc Banskobystrického samosprávneho kraja.
Obchod a cesty je názov expozičného podcelku, prezentujúceho klasický postup vnímania histórie a času, ktorá sa nachádza na treťom nadzemnom podlaží. Vystavené zbierkové predmety sprevádzajú návštevníka po cestách prvých prospektorov, baníkov a obchodníkov. Putuje prašnými cestami peši, konskými povozmi s furmanmi, smeruje k vodným cestám a tokom, nad ktorými postupne vznikali aj dnešné obchodné tepny. Obchod a cesty vždy spájali územia okolo Banskej Bystrice s európskymi mestami, centrami a dôležitými lokalitami. Expozícia je sprístupnená verejnosti od 25. júna 2022.
Tihányiovský kaštieľ (Radvanská 27, Banská Bystrica)
História Tihányiovského kaštieľa (PDF)
Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani. Pre verejnosť sú okrem možnosti navštíviť stálu expozíciu Príroda stredného Slovenska pravidelne k dispozícii aj nové prírodovedné výstavy.
V audiovizuálnej sále múzea sa premietajú filmy pre žiakov a študentov, uskutočňujú sa prednášky, špecializované semináre pre učiteľov, premietanie diapásiem a diskusie na rôzne témy týkajúce sa problémov ochrany prírody.
Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov. Účelom expozície je nielen pomôcť návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody.
