Spišské Vlachy

Kraj: Košice
Okres: Spišská Nová Ves
Web: www.spisskevlachy.sk

Popis

Spišské Vlachy vznikli začiatkom dvanásteho storočia, ale známky osídlenia siahajú až do obdobia 5000 rokov pred Kr. V roku 1243 im uhorský kráľ Belo IV. udelil privilégia, ktoré boli zároveň prvou písomnou zmienkou o meste. V histórii Spiša patrili vždy k významným mestským centrám. V štrnástom storočí patrili do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 boli na 360 rokov v poľskom zálohu, od roku 1778 v Provincii šestnástich spišských miest a podobne. Najväčší rozmach zaznamenali v 16. - 18. storočí. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a znovu priznaný až 1. mája 1992.
Mesto leží v juhovýchodnej časti Hornádskej kotliny vo výške 389 metrov nad morom. K mestu patria ešte dve prímestské časti Dobrá Voľa a Zahura.

Pamiatky

Katolícky farský kostol sv. Jána Krstiteľa

Pôvodne románsky, po roku 1434 goticky obnovený. Z románskej stavby vybudovanej po tatárskom vpáde roku 1241 sa zachovali špalety triumfálneho oblúka s priľahlou nárožnou príporou klenieb starého presbytéria. Nárožná prípora má bobuľovitú hlavicu. Roku 1434 poškodený románsky kostol zbúrali a pri obnove prestavali v neskorogotickom slohu. Vežu kostola upravili začiatkom druhej tretiny 19. stor. a roku 1875 pri reštauračných prácach vymenili kružby okien. Trojloďový pseudobazilikálny priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou, južnou kaplnkou a predstavanou vežou. Stredná prevýšená loď sa do bočných lodí otvára arkádou. Na západnej strane vstavaný chór nesú arkády na prízemí. Zachované gotické sieťové rebrové klenby parlerovského typu. Rebrá sa zasekávajú do steny bez konzol. Kružby okien sú kópie z roku 1875. Fasády sú hladké s opornými piliermi, v priečelí predstavaná barokovo-klasicistická veža. Hlavný oltár je rokokový z polovice 18. stor., uprostred jeho stĺpovej architektúry je nový obraz sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. V interkolumniách sú rokokové sochy sv. Petra, Pavla, Štefana a Ladislava a v bohatom štíte je súsošie najsv. Trojice, pred oltárom je kovaná rokajová mriežka. Severný bočný oltár sv. Kríža je neskorobarokový z polovice 18. stor., so stĺpovou architektúrou zakončenou baldachýnom. V strede oltára je socha Krista na kríži. Druhý severný bočný oltár P. Márie je neskorobarokový z polovice 18. stor. v strede stĺpovej architektúry je socha Immaculaty. Severný bočný oltár sv. Michala je rokokový z polovice 18.stor., so stĺpovou architektúrou, vyplnenou akantovým a rokajovým ornamentom, po stranách adorujúci anjeli s úľom a pápežskou korunou, uprostred nový obraz sv. Michala z roku 1928. Severný bočný oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19.stor., uprostred oltárnej steny s pilastrami a úsekom klasicizujúceho architrávu nový obraz sv. Jozefa. Južný bočný oltár sv. Kataríny, neskorobarokový z polovice 18.stor. s volútovým štítom, v strede oltára socha sv. Kataríny. Južný bočný oltár sv. biskupa z polovice 18.stor., neskorobarokový, s volútami po stranách. V strede socha svätca v biskupskom rúchu. Južný bočný oltár Márie Magdalény je z roku 1929. Južný oltár sv. Jána ev. je klasicistický z polovice 19. stor. Na oltárnej stene s pilastrami je obraz sv. Jána. Kazateľnica je rokoková z polovice 18. stor., s oválnym pôdorysom, rečnište členené volútami, na ktorých sú sochy sediacich evanjelistov. Neskorogotická krstiteľnica pochádza z roku 1497, je bronzová s nápisom a datovaním. Neskorobaroková krstiteľnica je z polovice 18. stor., na zadnej doske je reliéf anjela s mušľou v ruke. Krucifix neskorogotický, polychrómovaný je z čias okolo roku 1520, pripísaný rezbárovi z okruhu Pavla z Levoče. Korpus s vlajúcou bohato riasenou bedrovou šatkou. Neskorobarokové sochy Mojžiša a svätca sú z 18. stor. Stallá vo svätyni sú pôvodne gotické, neskôr barokovo upravené v polovici 18. stor., na každej strane je zadná doska rozdelená na 11 polí, v každom je rytá rastlinná gotická ornamentika. Záverečná rímsa s poprsím Anny, Márie, Alžbety na jednej a Joachima, Jozefa a Zachariáša na druhej strane, parapet stáll je s rokajovými kartušami. Skriňa baroková je z 18.stor., barokový kalich z roku 1764, dva klasicistické kalichy z 19.stor. a ešte jeden z roku 1907.

Evanjelický kostol augsburského vyznania

Barokovo - klasicistický, postavený ako tolerančný roku 1787 na mieste starého dreveného kostola, ktorý pochádzal z roku 1694 a pri požiari roku 1727 zhorel. Ide o typ sieňových tolerančných chrámov s polkruhovým uzáverom a pruskými klenbami. Veža a fasáda sú klasicisticky riešené v prvej polovici 19.stor., oltár je neoklasicistický, v strede s obrazom Kristus na mori. Kazateľnica neoklasicistická polygonálna, s ornamentikou ako na oltári. Krucifix s barokovým korpusom z 18.stor. podobizeň cisára Jozefa II. Z poslednej tretiny 18.st štyri stallá, barokovo - klasicistické z roku 1787, obraz Nanebevstúpenie Pána z 19.stor.

Radnica s vežou

Na námestí, gotická, postavená v 15. stor. prístavbou v 17. stor. vtiahli vežu a radnicu do jedného bloku, pričom prístavbu zastrešili samostatne. Časť budovy slúži ako katolícky kostol (tzv. slovenský, malý, zasvätený Nanebevzatiu P. Márie). Budova bola reštaurovaná roku 1886. Hlavný oltár skriňový, neskorogotický z čias okolo roku 1500, s romantickou úpravou roku 1900. Z pôvodného oltára je zachovaná stena strednej skrine a pohyblivé krídla s maľovanými tabuľami, na nich sú postavy: sv. Jakub stor., Barbora, Krištof a Katarína Alexandrijská. Na vonkajšej strane tabúľ sú postavy štyroch sv. biskupov. Bývalá radnica a požiarná zbrojnica ("ratuš", "turňa").

Katolícka fara

Pôvodne gotická budova z 15. stor., upravená a prefasádovaná v 17. stor. a omietnutá v 20. stor. Dvojpodlažná s pôdorysom tvaru L. Do čiernej kuchyne na prízemí vedie lomený gotický portál, podobný portál je aj v pivnici.

Kaplnka sv. Jána Krstiteľa

V kaplnke sv. Jána Krstiteľa vo Vlašskom lese pri Spišských Vlachoch je oltárny obraz (olejomaľba) Krst Krista od J. Czauczika z obdobia okolo roku 1832.

Mariánsky stĺp

Nachádza sa na námestí. barokový so sochou Immaculaty z roku 1728, renovovaný roku 1873.