Smižany
Smižany
Kraj: Košice
Okres: Spišská Nová Ves
Web: www.smizany.sk
Popis
Obec Smižany sa nachádza 3 km od Spišskej Novej Vsi, smerom do Slovenského raja. V kráľovskej listine Belu IV. z 23. marca 1254 sa obec prvýkrát písomne spomína pod názvom „Sumugh a Villa Canis i Villa caniferorum", to znamená obec vodičov loveckých psov. Listina slúžila ako potvrdenie kúpy pozemkov pre Spišských Sasov. Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Smižanom 12. mája 1293 výsady, ktoré ich zaradili medzi privilegované lokality na Spiši. V privilegiálnej listine ich oslobodil od poddanskej služby voči Spišskému hradu, vyňal ich spod súdnej právomoci spišského župana, dal im tiež právo skladať prísahu pred oltárom vo vlastnom kostole a podrobne vyznačil chotár obce. Daň však odvádzali priamo kráľovi a preto mali problémy s členstvom v Spoločenstve Spišských Sasov.
Dnes sú Smižany s vyše 8000 ľuďmi obcou s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku. V súťaži Dedina roka 2003 získala obec ocenenie Kandidát na víťaza a stala sa členom tzv. „Zlatého klubu“. Smižany vynikajú v udržiavaní a obnove pôvodného dedinského hmotného a duchovného prostredia, jedinečných zvykov a tradícií. K tradičným podujatiam patria Smižianske folklórne slávnosti a jarmok, stavanie mája, detský folklórny festival Smižansky viganček, katarínska či fašiangová zábava.
Obec ponúka široké možnosti ubytovania, gastronomických služieb, rekreácie a oddychu. Návštevníci si môžu vybrať medzi prekrásnou prírodou a kultúrno-historickými pamiatkami Spiša.
Múzeá
Pamiatky
Rímsko-katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z polovice 13. storočia. Kostol získal v 15. storočí najmä zvonku prvky gotického slohu a v 18. storočí barokový interiér.
Domy v blízkosti rím.-kat. kostola majú zachované črty pôvodnej architektúry. Vystihuje ju zrekonštruovaný dom Soludus, ako aj rodinné domy nesúce mená pôvodných obyvateľov (Karchňakovec, Ondrovec, Brandoburovec).
Kaštieľ z 19. storočia.
Všetky tieto historické stavby sú zapísané v zozname pamiatkového fondu.
Evanjelický kostol z roku 1934 má prvky neorománskeho a neoklasicistického slohu.
Kaplnka J. Nepomuckého pri rím.-kat. kostole
Storočná kaplnka pri starej ceste do Iliašoviec, ktorú dal postaviť gróf Štefan Csáky .Do kamennej pieskovcovej platne dal vytesať slová sv. Tomáša pri nohách Ježiša Krista: „Mein Herr und mein Gott – Pán môj a Boh môj.“ Ako spomína v kronike obce historik a dekan Matúš Pajdušák, na tomto mieste stál pôvodne stĺp, na spôsob kaplnky so štyrmi obrazmi vo výklenkoch. Dal ho postaviť mäsiar zo Spišskej Novej Vsi ako pokutu za spáchané cudzoložstvo. Ľudia ešte vtedy dbali na mravnosť a kto prestúpil VI. Božie prikázanie, bol richtárom potrestaný pokutou.
Architektúrnym skvostom je nepochybne budova Základnej umeleckej školy D. Štraucha, za ktorú udelil Spolok architektov Slovenska jej autorskému kolektívu v r. 2004 cenu Dušana Jurkoviča.
Hrady, zámky a kaštiele
Kaštieľ z 19. st.
V písomných prameňoch sa spomína od začiatku 18. st. ako erárna budova – soľný úrad či skôr sklad. Kedy bol presne postavený, nie je známe. Vie sa, že po požiari kostola a jeho okolia v r. 1719 budova soľného skladu na istý čas prichýlila miestneho farára s kaplánom, kým sa opravila fara. V kompetencii soľného skladu bol dovoz soli za poľskej Wieliczky a zo Solivaru. Zabezpečoval ďalšiu distribúciu jedlej a kamennej soli do spišských miest i dedín, na Oravu aj Liptov. Ležal hneď pri ceste a popri skladovacích priestoroch mal zriadenú prepriahaciu stanicu pre furmanov a byty pre 4-5 úradníkov. V blízkosti úradu sa nachádzal hostinec, kde mohli furmani dostať stravu a prípadne ubytovanie. Koncom 18. a začiatkom 19. st. už slúžil častejšie ako sklad medi. Keď sa k tomu v r. 1806 pridružili podvody furmanov s rozpredajom soli, rozhodol sa erár preniesť soľný sklad do Spišskej Novej Vsi, kde začal fungovať od 1808. V Smižanoch na mieste soľného skladu panstvo Csákych vystavilo jágerňu, ktorú dal v r. 1840 Anton Vincent Csáky rozšíriť o štyri izby a vytvoril z nej príjemný kaštieľ. Jeho podoba sa zachovala do dnešných čias. V r. 1879 sa tu presťahoval gróf Hilárius Csáky po sobáši s grófkou Annou Normann. V r. 1892 prevzali kaštieľ do správy Máriassyovci z Markušoviec po tom, ako sa Hilár Csáky presídlil do Spišského Hrhova. Po nich to boli lesomajstri a správcovia panského majetku.
Po II. sv. vojne bola v kaštieli základná škola, od r. 1961 Poľnohospodárske odborné učilište dvojročné, ktoré tu pôsobilo do r. 1965. Kaštieľ rok slúžil internátnej škole a od septembra 1966 tu fungovala materská škola, ktorá skončila svoju činnosť k 1. 10. 2004.
V júni 2002 budova kaštieľa v rámci prechodu kompetencií zo štátu na miestnu samosprávu prešla do vlastníctva obce. V súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia budovy, ktorej ukončenie sa plánuje v r. 2008. Obnovené priestory kaštieľa budú slúžiť ako reprezentačné priestory, informačná kancelária a časť priestorov bude poskytnutá pre komerčné využitie podnikateľom.