RSSSlovenské banské múzeum, Banská Štiavnica
Kontaktné údaje
Kammerhofská 2, 969 01 Banská Štiavnica
Tel.: +421 45 694 94 45,
+421 45 694 94 18 (Informačné centrum)
Informačné centrum: 0918 990 450
E-mail: sbm@muzeumbs.sk
Www: www.muzeumbs.sk
Otváracie hodiny
https://www.muzeumbs.sk/sk/otvaracie-hodiny
Možnosti vstupu, vstupné
https://www.muzeumbs.sk/sk/cennik
História-popis
Slovenské banské múzeum vzniklo v roku 1964 zlúčením Mestského múzea, založeného v roku 1900 a Štátneho banského múzea Dionýza Štúra, ktoré bolo zriadené v roku 1927. Od svojho vzniku buduje mineralogicko-ložiskové, banskotechnické, národopisné, umelecko-historické, archeologické a numizmatické zbierkové fondy a zbierky všeobecnej histórie. Je špecializovaným múzeom so zameraním na dokumentáciu dejín baníctva v Slovenskej republike. Má celoslovenský charakter a v rámci regiónu dokumentuje aj históriu Banskej Štiavnice a jej okolia.
Hlavnou budovou je Kammerhof, národná kultúrna pamiatka, najväčší stavebný komplex v meste, ktorého začiatky siahajú až do 13.-teho storočia. Je to bývalé sídlo komorských grófov a banského riaditeľstva.
Expozície
Slovenské banské múzeum predstavuje komplex 8 expozícií, zameraných na históriu slovenského baníctva a samotnej Banskej Štiavnice, ktorá bola v minulosti baníckym mestom európskeho významu.
Kammerhof- Baníctvo na Slovensku
Najcennejší pamiatkový objekt historického centra Banskej Štiavnice, postupne budovaný od 12. stor. V 16. stor. sa stal sídlom Hlavného komorskogrófskeho úradu, ktorý riadil baníctvo najbohatšieho banského rudného regiónu, dnešnú stredoslovenskú banskú oblasť.
Najrozsiahlejšia expozícia v meste nie je len o banskej technike. Samotné baníctvo - ťažba suroviny sa začína objavením ložiska, geologickým prieskumom, používajú sa pri nej rôzne pracovné nástroje, potrebné sú banské mapy, svietidlá a dopravné prostriedky. Z podzemia sa často musí odstrániť spodná voda, aby sa tam dalo pracovať. Človek využíva čerpacie zariadenia a na ich pohon, ako aj na pohon ďalších zariadení, ktoré používa pri ťažbe a spracovaní suroviny sú nutné energie (konská, vodná, stlačený vzduch, elektrická). Tieto zložité, aj jednoduchšie činnosti, ktoré banská práca predstavuje, sú v expozícii prezentované od najstarších archeologických nálezov až po 20. stor.
Ideálne je túto expozíciu navštíviť skôr, ako sa rozhodnete nahliadnuť do podzemia v Glanzenberg štôlni, či v Bartolomej štôlni v Banskom múzeu v prírode.
Dedičná odvodňovacia štôlňa Glanzenberg
Ústie dedičnej štôlne Glanzenberg sa nachádza pri pamätníku padlým v 2. sv. vojne na Kammerhofskej ulici. Najstaršia písomná zmienka o štôlni je z roku 1560. Mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg. Dedičná štôlňa Glanzenberg je od roku 1751 miestom, kde sú zaznamenané najvýznamnejšie návštevy v meste. Na konci sprístupnenej časti štôlne pri šachte Kaufhaus sú tzv. cisárske schody, ktoré ju spájajú z nižšie vyrazenou Hornou Svätorojičnou štôlňou. Tu, v hĺbke 40 m pod povrchom na križovatke viacerých štôlni bol priestor rozšírený v súvislosti s návštevou cisára Františka Štefana Lotrinského,(manžela panovníčky Márie Terézie) v roku 1751. Na počesť tejto vzácnej návštevy bola v bočnej stene zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne boli v tomto priestore, nazývanom aj “kráľovská cesta” zabudované ďalšie tabule, ktoré sú dodnes zachované na svojom pôvodnom mieste. Z roku 1764 je pamätná tabuľa pri príležitosti fárania korunného princa Jozefa a jeho brata Leopolda. Ďalšia je z roku 1777, kedy sem sfáral Maximilián Rakúsky. Tabuľa z roku 1822 pripomína fáranie palatína Jozefa, syna cisára Leopolda II. Posledné významné fáranie v minulosti vykonal cisár František Jozef I. dňa 7. júla 1852. Historická výnimočnosť, ale najmä to, že štôlňa je v malej hĺbke pod zástavbou centra mesta viedlo k rozhodnutiu štôlňu rekonštruovať. Po nej bola v štôlni obnovená tradícia fárania významných osobností spoločenského života. V roku 2003 bola sprístupnená aj pre verejnosť.
Sprístupnená časť štôlne, ktorá končí pri šachte Kaufhaus v hĺbke 32 m má dĺžku 450 m. “Cisárskymi schodmi” je spojená s priestorom s pamätnými tabuľami v hĺbke 40 m pod povrchom. Tu si môžu návštevníci pomocou želiezka a kladiva “vydolovať” kúsok rudy.
Vstup len pre návštevy nahlásené vopred!
Skanzen - Banské múzeum v prírode, Banská Štiavnica
J. K. Hella 12, 969 01 Banská Štiavnica
Banské múzeum v prírode je umiestnené západne od centra mesta cca 1 km v smere na Levice. Rozkladá sa v malebnom údolí pod tajchom Klinger na rozhraní mesta a divočiny.
Už 40 rokov poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ako najstaršia a tematicky najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj rudného baníctva v stredoeurópskom priestore od stredoveku do konca 20. storočia.
Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica
