Rok drotárstva v Považskom múzeu v Žiline

Žilina, 10. 12. 2024

Drotárstvo je päť rokov v UNESCO. Medzinárodné uznanie získalo zápisom do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva 12. decembra 2019 v Bogote. O tento úspech sa, okrem iných inštitúcií, zaslúžilo aj Považské múzeum v Žiline, ktoré si zároveň, popri tomto výročí, bude nasledujúcich dvanásť mesiacov pripomínať aj 35 rokov úsilia venovaného obnoveniu drotárskej tradície na Slovensku. Preto má rok 2025 v inštitúcii prívlastok drotársky.

Spolu s históriou dopravy je drotárstvo profilovým odborom múzea. Dejiny remesla sú komplexne predstavené v stálej expozícii a s počtom takmer 7 700 predmetov v drotárskom fonde inštitúcia disponuje najväčšou zbierkou svojho druhu na svete. Na drotárstvo sa zameriava už od svojho vzniku v roku 1942. „V tom čase ešte v žilinskom mestskom múzeu, sídliacom v priestoroch Radnice na Mariánskom námestí, bola, popri vlastivednej, vybudovaná aj rozsiahla a na svoju dobu veľkolepá expozícia venovaná dejinám tejto nevšednej živnosti. Vďaka nej sa inštitúcia stala známa ako drotárske múzeum. Napriek sľubnému začiatku však mala len krátke trvanie. Pre nedostatočné finančné krytie v povojnovom chaose mesto jej činnosť utlmilo a obe expozície zrušilo. Múzeum opäť začalo pracovať v roku 1953, avšak problematike drotárstva sa venovalo už len okrajovo. Z ideologických dôvodov sa téma vo všeobecnosti prezentovala jednostranne a takmer výlučne v negatívnych historických konotáciách odkazujúcich na vykorisťovanie a s tým súvisiacu biedu a utrpenie slovenského ľudu. To ovplyvnilo i spoločenské vnímanie drotárstva ako nedôstojného, ba až potupného dejinného javu. Keď po prevrate v roku 1948 zanikla aj samotná živnosť, drotárstvo postupne mizlo z verejného života i povedomia a so starými majstrami sa vytratila tiež znalosť ručnej remeselnej práce s drôtom,“ vysvetľuje vedúca oddelenia drotárstva historička Mgr. Katarína Hallonová.

Rok 1989 umožnil Považskému múzeu vrátiť sa k svojmu pôvodnému poslaniu. Organizácia stavila na potenciál drotárstva, ktoré predstavovalo jedinečný autentický domáci kultúrno-historický fenomén. „Múzeum si obnovilo celoslovenskú špecializáciu v tomto odbore a zriadilo samostatné oddelenie drotárstva, ktoré sa vyprofilovalo na drotárske dokumentačné centrum uznávané doma i v zahraničí. Svoju činnosť sústredilo na intenzívny výskum, dokumentáciu, propagáciu a popularizáciu remesla s cieľom revitalizovať ho a v čo najväčšej miere rozšíriť drotárske zručnosti v populácii. Hlbšie poznanie problematiky a jej atraktívnejšia prezentácia viedli k postupnému celospoločenskému prijatiu drotárstva ako vzácneho historického dedičstva a národného kultúrneho identifikačného znaku. Úspešné pôsobenie centra bolo v roku 2017 ocenené zápisom do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska,“ dodáva Hallonová.

Za tridsaťpäť rokov pracovníci oddelenia drotárstva zrealizovali mnoho projektov predstavujúcich nekonečné hodiny výskumnej práce, stovky výstav, vzdelávacích podujatí či tvorivých aktivít, pripravili desiatky publikačných výstupov. Nebude tomu inak ani v roku 2025. Návštevníci múzea sa môžu tešiť na prednášky či tvorivé dielne, ale i niekoľko veľkých prezentačných podujatí. Od marca bude v Drotárskom pavilóne inštalovaná originálna výstava prezentujúca postavu drotára v divadle. V máji sa zrealizuje v Sobášnom paláci v Bytči reprezentatívna celoslovenská výstava so zahraničnou účasťou Premeny drôtu, ktorá mapuje stav a vývojové trendy moderného umelecko-remeselného i výtvarného spracovania drôtu na neprofesionálnej aj profesionálnej úrovni. Od augusta bude v Budatínskom hrade prístupná výstava predstavujúca výber celoživotnej tvorby šperkárky využívajúcej drotárske techniky – Marty Filovej. V septembri sa v hrade uskutoční 31. ročník podujatia Stretnutie drotárskych majstrov, ktoré podstatnou mierou prispelo k rozšíreniu tradičnej práce s drôtom najmä ako voľnočasovej aktivity v širokej verejnosti a zároveň pomohlo objaviť mnohé výrazné remeselné aj výtvarné talenty.

Drotárstvo má v Považskom múzeu jedinečné miesto. „Je neoddeliteľnou súčasťou nášho múzea. Vďaka nemu sme jedineční, rozpoznateľní a svetoví. Múzeum nielen dokumentuje tento významný prvok nášho kultúrneho dedičstva, ale ho aj podporuje a udržiava. Drôt je v podstate symbol. Spája, opravuje, vinie sa do rôznych tvarov a v konečnom dôsledku vytvára niečo užitočné a krásne,“ uzatvára riaditeľ Považského múzea Mgr. Michal Jurecký.

Aktuálne výstavy a podujatia

Kontaktné údaje

013 24 Strečno
Tel.: +421 41 569 74 00, +421 41 500 15 11
E-mail: muzeum@pmza.sk, sekretariat@pmza.sk
Www: www.pmza.sk

Otváracie hodiny

december - február : zatvorené

Otváracie hodiny HRADU STREČNO:

pondelok – nedeľa: 9.00 – 17.00 (posledný vstup)

Otváracie hodiny sTREDOVEKEJ DEDINY PASEKA:

pondelok – piatok: 8.45 – 17.45 prechod možný
sobota – nedeľa: 8.45 – 17. 45 otvorená expozícia stredovekých domčekov

Možnosti vstupu, vstupné

základné: 7 € / os
zľavnené: 3,50 € / os. (dieťa od 7 do 15 rokov, študent, senior nad 60 rokov, držiteľ preukazu ŤZP a ŤZP-S, vojnový veterán)
rodinné: 17,50 € (2 dospelí a 1 dieťa od 7 – 15 rokov, ostatné deti zadarmo
deti do 6 rokov mimo skupinového zájazdu, sprievodca držiteľa preukazu ŤZP-S, držitelia novinárskeho preukazu a preukazu Zväzu múzeí: zadarmo
regionálna zľava – skupinový zájazd materskej školy (MŠ žilinského regiónu): 0,50 € / os.
pedagogický dozor/vedúci zájazdu nad 10 osôb: 1 osoba zadarmo
pedagogický dozor/vedúci zájazdu nad 20 osôb: 2 osoby zadarmo
vopred objednaný výklad v cudzom jazyku: príplatok 15 € / skupina
vstupné mimo otváracích hodín: príplatok 100 % (vstup možný len na základe objednávky a len pre skupiny nad 10 osôb).
vstupné do okolia hradu Strečno – vyhliadka z brala: základné 1 €, deti do 6 rokov: zadarmo
Iné zľavy neuznávame.
Zľavy nie je možné kombinovať.

História-popis

Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. stor., ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Výslov-ný písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochá-dza až z roku 1384, keď sa spomína pod názvom "comitatus castri Strechyn". Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Výsledky historicko - architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. V roku 1994 boli dokončené hlavné práce a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.

Expozície

Archeologická expozícia

V prvej časti expozície sú prezentované archeologické nálezy z obdobia od praveku až po stredovek, ktoré sa našli počas výskumov v Strečne a v okolitých obciach. V ďalšej časti sú vystavené nálezy objavené počas výskumov na okolitých hradoch, ale najmä priamo na hrade Strečno.
Súčasťou prehliadky hradu je stredoveká mučiareň, ktorá je taktiež vynovená. Pôvodne sa na hrade Strečno nenachádzala, je však zaujímavým doplnkom pre poznanie temnej stránky stredoveku. V expozícii sú inštalované rôzne mučiace nástroje, ktorými sa obvinení a odsúdení trestali a mučili.

Nová interaktívna expozícia sprístupnená 3. júla 2023 je rozdelená na dve časti. Prvá je venovaná majiteľom a správcom hradu, druhá je zameraná na vojenské dejiny hradu. „Hneď v úvode návštevníkov privíta významná osobnosť spätá s hradom Strečno – Žofia Bosniaková, ktorá prostredníctvom videopríbehu porozpráva o živote a osudoch majiteľov hradu, jeho správcoch a osobnostiach spojených so životom na hrade Strečno od jeho úplných počiatkov. Atmosféru podčiarkne pohyblivá veľkoplošná projekcia, ktorá doplní rozprávaný príbeh. Malí i veľkí návštevníci sa zabavia pri tieňohre, kde hlavnú úlohu zohrajú postavičky vojakov. O zábavu bude postarané aj pri selfie wall, kde sa môžu tešiť napríklad na kostýmové zrkadlo. Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac, je v expozícii pripravený infokiosk s dotykovou encyklopédiou, s podrobnejšími informáciami o dejinách hradu, majiteľoch a správcoch hradu i vojenských dejinách.“ Časť novej expozície je pre návštevníkov prístupná v rámci prehliadky.

V podhradí zaujme stredoveká dedina Paseka, postavená autenticky podľa dobových stredovekých stavieb. Pozostáva z piatich malých kompletne vybavených drevených domčekov so slamenými strechami – dom stredovekého pekára, rybára, ľudovej liečiteľky, útulňa pre pútnikov. V piatom domčeku je umiestnený infopult. Súčasťou dediny je funkčná zvonica a studňa.

KAPLNKA HRADU STREČNO
– stála výstava venovaná Žofii Bosniakovej

Hrad Strečno spravuje Považské múzeum v Žiline