Muzeum.SK

Vernisáž:  6. februára 2025  o 17.00 hodine
Kurátori:  Daniela Čarná, Vladimír Kordoš
 

Rudolf Fila je osobnosťou domácej a stredoeurópskej výtvarnej scény par excellence. Hlavnou doménou jeho tvorivých výskumov sa stalo médium maľby, no významne zasiahol aj do oblasti grafiky, kresby, interpretovanej knihy, ilustrácie či fotografie. Patril k renesančným osobnostiam, mysliteľom intelektuálne a vizuálne reflektujúcim svet umenia a stav sveta. Ak by sme sa na jeho profesionálno-ľudský príbeh pozreli cez biblické slová „poznáte ich po ovocí“, priviedli by nás k desiatkam osobností výtvarného života ale aj hudby, literatúry, filozofie a vedy naprieč generáciami, ktoré Fila ovplyvnil či inšpiroval. Posolstvo jeho tvorby aktívne rozvíjajú, čo poukazuje na nadčasovosť jeho tvorivého odkazu. Dôkazom je aj táto výstava, iniciovaná výtvarníkom a „filovcom“ Vladimírom Kordošom.
Filova tvorba našla svoj domov vo verejných a súkromných zbierkach na Slovensku aj za jeho hranicami, no žije aj v domácnostiach desiatok súkromných zberateľov. Aktuálna výstava predstavuje výber z Filovych malieb od jeho priateľov, žiakov a obdivovateľov. Mnohí si považujú za česť vlastniť jeho obrazy a denne s nimi komunikovať. Ako to vystihol Pavel Vilikovský, „doma som tam, kde si zavesím Filov obraz“. Po opustení ateliéru umelca žijú obrazy vlastným životom a príbehy niektorých z nich ponúkajú jednu z možností čítania výstavy. Tá poukazuje aj na fenomén zberateľstva, prítomný v základoch Galérie umenia Ernesta Zmetáka, budovanej vďaka mimoriadnej Zmetákovej zbierke. Zberateľská vášeň bola vlastná aj Rudolfovi Filovi, ktorý dokázal tvorivo interpretovať svet umenia slovom aj obrazom.
Výstava predstavuje zásadné diela Rudolfa Filu aj tie, ktoré sú vystavené po prvýkrát. Sú to diela výstavné aj komorné a intímne, zapožičané od tridsiatich zberateľov. Výstavu môžeme vnímať ako čiastkovú retrospektívu, ktorá v skratke ukazuje jednotlivé obdobia Filovej tvorby. Od začiatkov tvorby inšpirovanej surrealizmom, cez abstraktné informelové obdobie 60. rokov a premaľby, v ktorých maliarskym gestom zasahoval do kópií a citácií diel z histórie umenia (v spolupráci s manželkou, reštaurátorkou Dorotou Filovou), až po tzv. telovky od 80. rokov, interpretujúce detaily a fragmenty ľudského tela. Predstavujú mnohovrstevný autorský dialóg s históriou a súčasnosťou, so svetom umenia aj mimo neho, s velikánmi umenia aj s anonymnými autormi.
To, čo Rudolf Fila o umení povedal či napísal je nemenej zaujímavé ako jeho tvorba. Na rečnícku otázku „Prečo ostávam verný maľbe, keď civilizačný vývin ponúka toľko iných aktuálnejších možností, častokrát aktuálnejších, než je maľba?“ odpovedá: „Maľba je iba médium. Človek ňou v minulosti vyjadril veľmi veľa, ale práve preto, že aj on sa (spolu so svetom) stále mení, nikdy nebude namaľované všetko.“ A pre seba aj pre nás dodáva: „Explózie, ktoré kedysi vybuchovali na mojich obrazoch, teraz vybuchujú v divákoch. Postrčím im iba ekrazit a zápalnú šnúru a čím diskrétnejšie a neosobnejšie to urobím, o to môže byť výsledok osobitejší. Pre všetkých zúčastnených: pre divákov, pre obraz aj pre mňa.“ Každá jeho výstava je slávnosťou a príležitosťou k objavovaniu nových súvislostí medzi dielami, ich vzťahmi k celku autorovej tvorby a kontextu domácej a medzinárodnej scény. Ožíva však aj interpretáciou diváka, na ktorého umelec kladie nárok, privilégium aj zodpovednosť spolutvorcu.

Daniela Čarná

Rudolf Fila (1932, Příbram – 2015, Bratislava) výtvarník, pedagóg a teoretik, patrí k najvýraznejším osobnostiam kultúrnej scény 2. polovice 20. storočia, k priekopníkom abstraktnej maľby a stratégie interpretácie vo výtvarnom umení. Na umeleckú scénu vstúpil v 60. rokoch, po absolvovaní štúdia na Škole umeleckého priemyslu v Brne (1950-52, prof. Bohdan Lacina) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1952-58, prof. Ján Mudroch). Ovplyvnil celú generáciu autorov tzv. analytickej tvorby, ktorí neskôr vytvorili Skupinu A-R (1991). Textami s autonómnymi literárnymi kvalitami sa zapísal aj do teórie umenia a je jednou z najrešpektovanejších osobností výtvarnej pedagogiky. Publikoval autorské knihy Výtvarná príprava (1986) a Načo nám je umenie (1991), ako aj desiatky esejí, prednášok a vernisážových príhovorov, publikovaných v knihe Cestou (2003).