RSSOravská galéria v Dolnom Kubíne
Otváracie hodiny v Oravskej galérii počas vianočných a novoročných sviatkov 2024/2025
Oravská galéria je počas vianočných a novoročných sviatkov zatvorená v dňoch:
23. 12. - 26. 12. 2024
30. 12. 2024 - 1. 1. 2025
6. 1. 2025
viac...
Zverejnené 18.12.2024 -© Muzeum.SK-
Jaro Varga / Spriadač, Priadkar, Priadenec
Kurátor: Mgr. Adam Galko
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.
Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií. Východiskom je preto konkrétne miesto, verejný priestor a všetko čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz. Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje. Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou.
Čiastočne nadväzuje na predchádzajúcu výstavu Priadkač, pradiar, spriadač, realizovanú v rámci projektu Socha v meste v Martine, kde prepájal reálie stálej expozície galérie s osobnosťou švajčiarskeho výtvarného teoretika Williama Rittera (*1867 – †1955). Aktuálny ponor do prostredia Dolného Kubína prináša pre autora ďalšie objavy, ako napríklad postavu básnika, novinára a diplomata Theo H. Florina (*1908 – †1973), cez ktoré môže spracovávať nové imaginatívne analógie a poetické interpretácie. Výsledkom autorského konceptu je tak živá site-specific inštalácia, ktorá nastoľuje novú situáciu pre čítanie dejinných momentov, historických súvislostí a osobností. Podobne ako v názve výstavy, hľadá autor novotvary, ktoré by vyplnili okrem chýbajúcich slov aj medzery v kolektívnej pamäti daného priestoru. Práve neexistencia mužského tvaru tradičného ženského povolania – priadky, sa stáva atraktívnym východiskom pre nové interpretácie.
Doc. Mgr. art. Jaroslav Varga ArtD. (nar. 1982 v Trebišove), intermediálny slovenský umelec, ktorý žije a tvorí v Prahe. Po absolvovaní Prešovskej univerzity (2005) študoval na VŠVU v Bratislave (2010), kde pokračoval aj v doktorandskom štúdiu (2014). Realizoval štipendia na: AVU vo Wroclawi (2007), na americkej Sliperry Rock University of Pennsylvania (2009), či na AVU vo Viedni (2011). Dvojnásobný finalista Ceny Oskara Čepana; 2017 – 1. cena Nadácie Novum; 2015 – Mladý umelec roka, Cena Nadácie Tatrabanky. V minulých rokoch vystavoval v Haifa Museum of Art v Izraeli (2023), v Ivan Gallery v Bukurešti (2022), v Sa Sa Art, Phnom Penh v Kambodži (2022); v Chiquita Room, Tàpies Foundation v Barcelone (2021)
Kontaktné údaje
Župný dom Dolný Kubín
Hviezdoslavovo námestie 11, 026 01 Dolný Kubín
Tel.: +421 43 586 32 12
E-mail: orgaldk@vuczilina.sk
Www: www.oravskagaleria.sk, FACEBOOK, Google Art Projekt
Otváracie hodiny
utorok - nedeľa: 10:00 - 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Základné vstupné - stále expozície: 4 €
Základné vstupné - výstava: 3 €
Podrobný cenník a zľavy
Prístup pre vozičkárov: ÁNO
História-popis
Vznik Oravskej galérie v Dolnom Kubíne podmienila v roku 1965 výrazná výtvarná kultúra oravského regiónu, splynutím profesionálneho umenia s ľudovým výtvarným prejavom. Administratívnym a výstavným centrom Oravskej galérie je Župný dom z konca 17. storočia, ktorý sa nachádza v Dolnom Kubíne na historickom Hviezdoslavovom námestí. 
Baroková murovaná budova s ústredným arkádovým dvorom si zachovala svoju dnešnú podobu z poslednej rozsiahlej obnovy z roku 1893. Čelná fasáda budovy má neobarokovú úpravu z roku 1896. Na fasáde je medzi prvým a druhým poschodím nad hlavným vchodom do budovy reliéfny polychrómovaný, pieskovcový župný erb Oravy z 18. storočia. V roku 1994 bola ukončená jeho rozsiahla generálna rekonštrukcia, ktorou galéria získala 1.800 m2 expozičných a výstavných plôch.
Zbierkový fond galérie tvorí 8 výtvarných disciplín v počte cca 8000 kusov výtvarných diel.
Expozície
Župný dom Dolný Kubín:
V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria trvalé expozície z vlastných zbierok:
- Staré umenie 15.-19. storočia
- Ikony
- Slovenské výtvarné umenie 20. storočia
- Tradičné ľudové umenie
- Štefan Siváň – rezbár z Oravy
ŠTEFAN SIVÁŇ - rezbár z Oravy
Autorka koncepcie expozície a kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Autor fotografií: Stanislav Bodorík
Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie SPP v grantovom programe Dedičstvo regiónov.
Stálu expozíciu z vlastných zbierok Štefan Siváň – rezbár z Oravy pripravila Oravská galéria v Dolnom Kubíne v roku 2010 pri príležitosti 45. výročia založenia galérie.
Štefan Siváň, rodák z hornooravskej obce Babín, patrí medzi najvýznamnejších insitných tvorcov na Slovensku. Jeho tvorba nebola ovplyvnená žiadnym umeleckým školením a vykryštalizovala do autentického výtvarného výrazu, charakterizovaného robustným formovaním materiálu, špecifickou modeláciou tvarov a priestorovým vnímaním autodidakta.
K vyrezávaniu plastík sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch 20. storočia koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Celý život bol roľníkom a kolárom a postupne popri práci na gazdovstve vytváral voľné plastiky, ktoré vychádzali z tradícií sakrálneho sochárstva a preberali zaužívané ikonografické schémy. V 60. rokoch sa o jeho tvorbu začali zaujímať niektorí slovenskí výtvarní umelci, teoretici a spisovatelia. Pod ich vplyvom začal Siváň po prvý krát vytvárať sochy väčších rozmerov a rozšíril aj záber spracúvaných námetov. Drevené sošky a sochy v pestrej motivickej škále sa postupne stali predmetom záujmu galérií a múzeí. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.
V jeho tvorbe by bolo možné narátať niekoľko desiatok rôznych tém, mnohé však často opakoval a varioval. Náboženské námety, hlavne betlehemy, stáli pri zrode Siváňa – rezbára a sprevádzali ho celým životom. Sakrálne a biblické témy premieňal na členité naratívne výjavy. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a pastierskej práce. Rodinu tiež varioval vo všetkých jej podobách. Najčastejšie zobrazoval matku obklopenú deťmi. Zo živočíšnej ríše často vyrezával medvede, kone, kravy, jelene, psy a samozrejme ovce. Vytváral aj exotické zvieratá – slony, ťavy a levy. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti.
Počas svojho dlhého života vytvoril rozsiahle dielo, ktoré vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravidelne bol zastúpený na výstavách medzinárodného insitného umenia v Bratislave. Jeho plastiky nechýbali ani na veľkolepej prehliadke súčasného insitného umenia v Paríži v roku 1982. Siváňovo umenie sa objavilo, rozvinulo a odišlo s ním. V pravom zmysle slova nemôže mať rovnocenných nasledovníkov. Sila imaginácie a tvorivej fantázie mu bola nadelená v takej miere, akou nedisponoval na Slovensku žiadny z insitných tvorcov. Drobný vzrastom, monumentálny dielom - autentickým, neopakovateľným a jedinečným, ktoré sa stalo výpoveďou jednoduchého človeka – rezbára o svojej zemi, ľuďoch a ich každodenných radostiach i starostiach.
Galéria Márie Medveckej Tvrdošín-Medvedzie
Slanický ostrov umenia, Námestovo
