RSSMúzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava
Ján Bradáč
SNM-Múzeum SNR pozýva na výstavu o prvom myjavskom múzejníkovi a angažovanému činiteľovi kultúrno-spoločenského života na Myjave či v komunite Slovákov v USA.
Výstava, ktorou si pripomíname 140. výročie narodenia Jána Bradáča mapuje jeho život počnúc rodinným zázemím v rodnej Myjave cez odchod za „veľkú mláku“ a pôsobenie medzi americkými Slovákmi, ktorí intenzívne rozvíjali svoj spolkový život a počas 1. svetovej vojny podporovali československé légie, až po návrat Jána Bradáča do Myjavy, kde sa zaslúžil o jej kultúrne pozdvihnutie.
Ján Bradáč patril medzi hlavných iniciátorov vzniku Múzea SNR na Myjave. Narodil sa 14. mája 1884 v Myjave, kde ukončil základné vzdelanie. Ako 16-ročný odišiel za prácou do USA. Neskôr sa usadil v meste Little Falls, prezývaného aj „druhá Myjava“, pretože tu žilo veľa Myjavčanov. V miestnej papierni, kde sa na výrobu používalo staré šatstvo a textil sa zamestnal ako robotník. Vo vreckách oblekov často našiel rôzne staré mince a začal navštevovať aj miestne starožitníctva. Vo svojom životopise si spomína, že zberateľskú vášeň k starým veciam pocítil už ako 6-ročný a čím bol starší, tým viac chápal, že si ich treba vážiť rovnako ako starých ľudí, lebo oboje si zasluhuje úctu. Po jeho návrate do Myjavy sa stal dozorcom ev. cirkevného zboru, venoval sa zberateľskej činnosti a zaznamenávaniu tunajších zvyklostí a historických udalostí - napr. je autorom rozsiahlych zápiskov z obdobia 2. svetovej vojny. Predmety, ktoré sa mu podarilo získať, doposiaľ tvoria základ zbierok v depozitároch SNM-Múzea SNR.
Kontaktné údaje
Štúrova ul. č. 2, 907 01 Myjava
Tel.: +421 34 245 11 03
E-mail: muzeumsnr@snm.sk
Www: www.snm.sk
Otváracie hodiny
Múzeum SNR bude zatvorené od 23. 12. 2024 do 6. 1. 2025.
Október – máj
Pondelok: 12.00 – 16.00 h, posledný vstup o 15.00 h
Utorok – piatok: 8.00 – 16.00 h, posledný vstup o 15.00 h
Jún – september
Pondelok: 12.00 – 16.00 h, posledný vstup o 15.00 h
Utorok – Piatok: 8.00 – 16.00 h, posledný vstup o 15.00 h
Sobota: 10.30 – 14.30 h, posledný vstup o 14.00 h
Možnosti vstupu, vstupné
Expozícia Slovenská národná rada v toku času:
Základné vstupné: 4,00 €
Zľavnené vstupné: 3,00 €
Školská skupina: 3,00 €/ 3 kultúrne poukazy
Rodinné vstupné: 8,00 €
Podrobnosti k vstupnému: https://www.snm.sk/?muzeum-snr-vstupne
História-popis
Múzeum Slovenských národných rád, ako súčasť špecializovaných múzeí Slovenského národného múzea, prezentuje dejinné udalosti vzniku Slovenskej národnej rady (SNR) v rokoch 1848 – 1849. Za viac ako päť desaťročí sa expozičné stvárnenie niekoľkokrát menilo, s cieľom zachytiť vývoj postavenia Slovenskej národnej rady a udalostí od jej založenia v roku 1848, až po vznik samostatnej Slovenskej republiky (1993).
Múzeum SNR bolo pôvodne budované pod gesciou Slovenského národného múzea ako pamätník. Jeho základom je pamätný dom Anny Kolényovej, kde 19. septembra 1848 po prvý raz zasadala Slovenská národná rada. V polovici 60. rokov 20. storočia pribudla moderná prístavba, podľa návrhu Ing. arch. Martina Kusého. Súčasťou pamätníka boli aj diela popredných slovenských výtvarníkov – Kláry Pataki, Rudolfa Pribiša, Jozefa Kostku, Štefana Belohradského a Erny Masarovičovej. V neskorších rokoch došlo k pričleneniu ďalších historických objektov – Bradáčovho a Kubovčiakovho domu. Postupne sa z pamätníka revolučných udalosti meruôsmych rokov začalo formovať plnohodnotné múzeum, ktoré začalo dokumentovať aj región Myjavska a priľahlých kopaníc.
Expozície
Slovenská národná rada v toku času
Súčasná nová expozícia predstavuje komplexný pohľad na úlohu SNR a jej poslania v kontexte národných dejín. Architektonicko-výtvarné stvárnenie je riešené v súlade s pôvodným návrhom celého objektu múzea. Samotná expozícia sa delí na dva obsahovo previazané celky. Prvá časť v modernej prístavbe približuje historickú cestu Slovenskej národnej rady od jej založenia v septembri 1848, až po vznik Slovenskej republiky v roku 1993, s akcentom na najdôležitejšie dokumenty vývoja tohto politického reprezentanta slovenského národa. Expozícia približuje aj ďalšie dôležité politické dokumenty – Marcové zákony, Žiadosti slovenského národa, Memorandum slovenského národa, Martinskú deklaráciu z roku 1918, Ústavnú listinu ČSR z roku 1920, Vianočnú dohodu, Zákon o československej federácii (1968), Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992 a Ústavu Slovenskej republiky. Hoci je väčšina dokumentov prezentovaná v podobe faksimílií, súčasťou expozície je aj ich plná textová prezentácia v elektronickej podobe.
Ďalšia časť expozície sa nachádza v autentickom prostredí domu Anny Kolényovej. Rodinnú intimitu života rodiny ilustruje tzv. dievčenská izba, ktorá spája myšlienku revolučných udalostí so životom jednoduchých ľudí – dcér A. Kolényovej – Anny a Zuzany, aktívnych účastníčiek udalostí. Dobové zariadenie priestorov s pamiatkami (napr. klin zo šibenice Vilka Šuleka, pamiatky na Jána Francisciho a pod.), dobovými grafikami, portrétmi vojenských veliteľov Karola Bórika a Františka Zacha, portrétmi pamätníkov povstania z Myjavy, účastníkov revolučných udalostí a inštalácia dobového nábytku umocňuje autenticitu expozície. Osobnosť a činnosť vdovy Kolényovej počas povstania, najmä jej pomoc zraneným, ilustruje pivničný priestor, ktorý slúžil ako úkryt aj poľná nemocnica.
Dominantným prvkom expozície je sviatočná izba, ktorá bola centrálnym priestorom domu. Tu bol založený hlavný stan povstania, úradovali tu jeho vodcovia (Štúr, Hurban, Hodža), prijímali vyslancov okolitých obcí, vydávali rozkazy s pečaťou a podpisom Slovenskej národnej strany. Odtiaľto sa rozposielali aj všetky významné dokumenty. Miestnosti dominuje jediný zachovaný autentický predmet – stôl, na ktorom bola 19. septembra 1848 písomne potvrdená Slovenská národná rada. Interiér dotvárajú truhlica, lavica, stoličky a portréty troch najvýznamnejších aktérov revolučných udalostí – Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu.
Záver expozície je vyjadrením úcty a vďaky vdove Kolényovej a jej rodine za nezištnú pomoc, bez ohľadu na možné tragické dôsledky. Je symbolickým pamätníkom s dobovým mobiliárom, rodostromom a textovými informáciami o rodine Kolényovej, o ktorej sa do súčasnosti nezachovalo veľa relevantných správ.
Múzeum M.R. Štefánika, Košariská
Múzeum SNR je súčasťou SNM Bratislava
