Múzeum Michala Tillnera, Malacky

Kontaktné údaje

Záhorácka 1919, 901 01 Malacky
Mestský úrad:
Tel.: +421 34 772 21 10
Riaditeľ: Mgr. Jana Zetková, tel.č.: +421 903 801 214
E-mail: muzeum@mckmalacky.sk
Www: www.muzeummalacky.sk

Otváracie hodiny

september - jún
pondelok - piatok: 9.00 - 12.00 a 13.00 - 17.00

júl - august
pondelok - piatok: 8.00 - 12.00 a 13.00 - 16.00

Vstupné: dospelí 3 €; deti 2 €

História-popis

Mestské múzeum v Malackách bolo založené v roku 1975 z podnetu akademického maliara Michala Tillnera a bolo umiestnené v zrekonštruovanom objekte vodného mlyna.
V roku 1993 bola otvorená nová expozícia a múzeum nesie názov Múzeum Michala Tillnera v Malackách. V roku 2000 na základe reštitúcie budovy bolo múzeum vysťahované a zbierky uložené v depozite až do 18. februára 2006, kedy bola otvorená nová expozícia v budove Mestského centra kultúry na Záhoráckej ulici. Zbierkové predmety sú vo väčšine etnografické, v menšej miere umelecké predmety a archiválie. Múzeum zameriava svoju činnosť na rozširovanie zbierkového fondu, propagáciu, organizovanie prednášok, besied, výstavnú, výskumnú, edičnú a publikačnú činnosť. Múzeum spravuje aj fond archiválií od J. V. Trebišovského.

Michal Tillner, akademický maliar sa narodil 25.5.1895 v Malackách , zomrel 19.2.1975. Bol aj zberateľom ľudového a užitého umenia z konca 19. a začiatku 20. storočia. Jeho zbierka, ktorú daroval mestu, tvorí základ múzea.

Záhorím sa na Slovensku nazýva kraj ležiaci medzi riekou Moravou a vrcholmi Malých a Bielych Karpát.
Najväčším panstvom na Záhorí bolo panstvo plavecké, v stredoveku so sídlom na Plaveckom hrade, v novoveku v Malackách, čo malo rozhodujúci vplyv na rast Malaciek ako strediska regiónu.

Expozície

V úvode expozície je obrazová a textová dokumentácia k histórii plaveckého panstva, mesta Malaciek, remeslá, kultúra a život v meste koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Centrom expozície je Záhorácka izba. Záhorácka izba ako súčasť ľudového bývania v minulosti obsahovala zariadenie, ktoré pochádzalo z rúk dedinských stolárov. Predmety zariadenia tohto interiéru sa vyznačovali účelnosťou, ale i krásou tvaru, rezby či maľby. Svedčia o tom staré stoly, rohové lavice, postele, kolísky i množstvo maľovaných truhlíc, ktoré boli pýchou a často jediným bohatstvom nevesty. Neoddeliteľnou súčasťou zariadenia bola ľudová maľovaná keramika.
Prevládajúcim spôsobom obživy obyvateľov Záhoria do konca 19. storočia bolo poľnohospodárstvo. Vystavené predmety potrebné k výrobe a spracovaniu poľnohospodárskych produktov boli bežným vybavením každej domácnosti. Sú to predmety dennej potreby pripomínajúce prostredie domova na dedine. Boli zhotovované v domácnostiach, náročnejšie vyrábali špecializovaní remeselníci.
Najvýznamnejšou technickou plodinou pestovanou na Záhorí bolo konope, z ktorého sa zhotovoval odev, bytový textil a lisoval olej. Konopné oblečenie nosili hlavne ako pracovný odev muži aj ženy. Každá domácnosť vlastnila i pomôcky na spravovanie konope – „trlice, hachle, vretená, kolovrátky, praslice, navíjače nití“.
Nádoby, riad a ostatné kuchynské potreby boli vyrobené z dostupného materiálu - z dreva, slamy, prútia, hliny a pod.
Hlinený riad používaný v kuchyni bol jednoduchší ale krásou tvarov a účelnosti tiež dokumentuje estetické cítenie a rozmanitosť použitia v kuchyniach v minulom storočí. Riad sa kupoval väčšinou na jarmokoch, na púťach a v domácnostiach sa často obmieňal, lebo bol ľahko rozbitný. Ak bol hrniec, misa či džbán len puknutý, dávali ho odrôtovať drotárom.
V expozícii sa nachádza kolekcia rozličných starých mlynčekov, mažiare, žehličky, hodiny a súbor najrôznejších petrolejových lámp.

Habáni

Názvom Habán označovali na Slovensku a na Morave príslušníkov novokrstenskej sekty /anabaptistov/ ktorí pre svoje náboženstvo boli vyháňaní z alpských krajín Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko. Na Slovensku žili od roku 1536 a v regióne Záhorie sa usadili v roku 1547 v Sobotišti a v roku 1588 v lokalite Veľké Leváre. Habáni vysokou úrovňou svojej materiálnej kultúry, konkrétne keramickej výroby, ovplyvnili výrobu keramiky na západnom Slovensku
M. Tillner sa zaujímal sa túto časť histórie, nakoľko aj sám pochádzal z habánskej rodiny.
Ukážky najstaršieho zdobenia habánskej keramiky sú kópie, ktoré dal zhotoviť na vlastné náklady. Originály habánskej a západoslovenskej keramiky, maľovaných džbánov, tanierov a mís pochádzajú z centier habánskych keramikárov ako boli Veľké Leváre, Sobotište, Modra, Stupava, Malacky a iné.

Pod múzeum patrí aj vysunutá expozícia :

KRYPTY pod františkánskym kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách sú vysunutou expozíciou Múzea Michala Tillnera.
Po rekonštrukcii podzemia – krýpt pod františkánskym chrámom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, bola tu otvorená v roku 2002 muzeálna expozícia.
Návštevníci sa oboznámia s históriou rodu Pálfiovcov, účinkovaním františkánov v Malackách. Vo vitrínach sa nachádzajú predmety z mobiliáru kostola, omšové rúcha, predmety ľudového umenia na ktorých sa prejavuje vplyv kresťanskej tradície na Záhorí.
V pálfiovskej kaplnke sa bokom na nachádza krypta, v ktorej sú pochovaní rodičia posledného Pálfiovca, gróf Pavol Ján Pálfi a manželka Geraldína, rodená Károlyi. V stene kaplnky boli vybudované kobky pre rakvy. Z tejto kaplnky bolo vybudované schodisko do vlastných krýpt. Pod chrámom sa nachádzajú miestnosti krýpt, do ktorých bol pôvodne vstup v podlahe chrámu. Texty vo vitrínach informujú o pochovaných františkánoch, členoch grófskej rodiny a zámožnejších občanoch..
V hlavnej krypte je umiestnené lapidárium s torzami sôch, ktoré v minulosti stáli v Malackách. Na stene oddeľujúcej krypty je uprostred zamrežovaný výklenok, v ktorom bola umiestnená strieborná schránka so srdcom Jána Antona Pálfiho, tzv. Pálfiho srdce, ktorý zomrel v roku 1694.

Fotogaléria (fotografie poskytlo MKC Malacky)