Múzeum kultúry Rómov na Slovensku SNM, Martin

Kontaktné údaje

Slovenské národné múzeum v Martine Areál Múzea Slovenskej dediny, Jahodnícke háje, 036 80 Martin
Tel.: +421 43 246 11 11
Mobil: +421 908 902 650
E-mail: romovia@snm.sk
Www: www.snm.sk

Otváracie hodiny

November – apríl / Denne okrem pondelka a soboty: 10.00 – 14.30 h
Máj – jún / Denne okrem pondelka: 9.00 – 18.00 h
Júl – august / Denne: 9.00 – 18.00 h
September – október / Denne okrem pondelka: 9.00 – 17.00 h

Vstupné

Vstupné je v cene vstupného do Múzea slovenskej dediny, v ktorého areáli sídli aj Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

https://www.snm.sk/muzea-snm/muzea-v-martine/muzeum-slovenskej-dediny/navstivte/vstupne

História-popis

Múzeum je špecializovanou zložkou SNM v Martine. Toto pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou sa začalo formovať na pôde vtedy Etnografického múzea v Martine, ako Dokumentačné centrum rómskej kultúry na Slovensku v roku 2002. Po transformácii v roku 2004 je dokumentačným a vedecko - výskumným múzejným pracoviskom, ktoré v rámci profilácie múzea kladie dôraz na akvizičnú, metodicko - odbornú a kultúrno - výchovnú činnosť. Prezentuje rómsku kultúru a informuje o jej špecifikách.
Základným poslaním Slovenského národného múzea a jeho jednotlivých zložiek, ako to vyplýva zo zriaďovacej listiny a štatútov Slovenského národného múzea, je cieľavedome zhromažďovať, vedecky a odborne spracovávať, využívať, sprístupňovať a prezentovať hmotné dokumenty nielen so zreteľom na slovenský národ a Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj so zreteľom na etnické spoločenstvá, ktoré žili a žijú na území Slovenska. Táto činnosť má celoslovenskú pôsobnosť. Preto sú súčasťou Slovenského národného múzea Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum židovskej kultúry, Múzeum maďarskej kultúry, Múzeum rusínsko - ukrajinskej kultúry, Dokumentačné centrum chorvátskej kultúry na Slovensku, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku a 01.01.2002 k nim logicky pribudlo aj Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.
Hmotnou a duchovnou kultúrou Rómov sa zaoberali a zaoberajú viaceré vedecké, univerzitné a regionálne múzejné pracoviská. Úlohou Dokumentačného centra rómskej kultúry na Slovensku je mapovanie, dokumentácia a prezentácia nielen samotného života a kultúry Rómov, ale i činnosti spomínaných inštitúcií a zároveň podnecovať a koordinovať výskum rómskej kultúry v spolupráci s čo najširším okruhom organizácií zaoberajúcich sa životom a kultúrou Rómov. Rovnako dôležité je aj šírenie informovanosti o činnosti všetkých subjektov pôsobiacich v tejto oblasti navzájom, ale i smerom k najširšej verejnosti.

Medzinárodný deň Rómov
Medzinárodným dňom Rómov je 8. apríl. Je pamätným dňom na počesť prvého celosvetového stretnutia Rómov, ktorí sa zišli zo 14 krajín sveta na svojom I. kongrese. Konal v dňoch 8. – 12. apríla 1971 sa v Orpingtone pri Londýne. Účastníci tohto stretnutia založili prvú medzinárodnú rómsku organizáciu – Medzinárodnú rómsku úniu (Internacional Romani Union) a prijali niekoľko zásadných rozhodnutí. K najdôležitejším patrilo prihlásenie sa k svojej pravlasti – Indii, prijatie svojej vlajky, hymny a požiadali medzinárodné organizácie o rešpektovanie svojho vlastného etnického označenia – Róm/Rómovia.
Za medzinárodný sviatok ho uznali účastníci IV. kongresu Medzinárodnej rómskej únie, ktorý sa konal vo Varšave v roku 1990.

Expozície

Romano drom / Cesta Rómov

Expozícia prezentuje pôvod a dejiny Rómov od odchodu ich predkov z indickej pravlasti až po príchod do Európy. Osobitnú pozornosť venuje historicite prítomnosti Rómov na území Slovenska a dopadu prelomových historických udalostí na ich spoločenstvo. Podstatná časť expozície je venovaná tradičnej kultúre a spôsobu života Rómov.
Dlho sa predpokladalo, že Rómovia prišli do Európy z Egypta. Až jazykovedné výskumy v 18. storočí dokázali, že predkovia európskych Rómov pochádzajú z Indie, ktorú opustili v priebehu 9.-10. storočia.
Začiatkom 2. tisícročia n. l. putujúce skupiny Rómov postupne cez Perzskú a Arménsku ríšu a Malú Áziu prichádzajú do južnej a juhovýchodnej Európy. Do strednej Európy začali prichádzať v priebehu 12. – 13. storočia z Balkánu. V 15. a 16. storočí sa objavujú správy o Rómoch v západnej, severnej a východnej Európe.
Za prvú písomnú zmienku o prítomnosti Rómov na našom území je považovaná správa spišskonovoveského richtára o potulujúcich sa Rómoch z roku 1322. Najstaršie správy o usádzaní sa rómskych rodín na okrajoch slovenských miest pochádzajú zo 16. storočia. Boli to hlavne rodiny kováčov a hudobníkov.
V 18. storočí sa osvietenskí panovníci Mária Terézia a Jozef II. svojimi nariadeniami pokúsili o asimiláciu vtedy už prevažne trvalo usadlého rómskeho obyvateľstva na našom území.
Najtragickejším obdobím v histórii slovenských Rómov bolo obdobie druhej svetovej vojny. Po jej skončení nebolo rómske spoločenstvo uznané za osobitnú etnickú minoritu a jeho problémy boli riešené v rámci tzv. cigánskej otázky, s cieľom pozdvihnúť „spoločensky a kultúrne zaostalé“, právne však neexistujúce rómske obyvateľstvo. Osobitne 60. roky boli obdobím najsilnejších asimilačných postupov štátnej politiky voči Rómom. S ostatnými národnosťami žijúcimi na Slovensku boli Rómovia zrovnoprávnení až po roku 1989. Pri poslednom sčítaní ľudu v r. 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo spolu 89 920 obyvateľov Slovenska, pričom reálny odhad udáva ich počet od 350 000 do 450 000.
Tradičná kultúra Rómov si zachovala mnohé špecifiká. Expozícia má ambíciu predstaviť najčastejšie spôsoby získavania obživy Rómov – hlavne kováčstvo a hudobníctvo, vrátane pripomenutia najvýznamnejších rómskych interpretov, ale aj spracovanie prírodných surovín. Pozornosť venuje aj bývaniu, stravovaniu, odievaniu a spoločenskej a duchovnej kultúre Rómov. Rôznorodosť rómskeho etnika naznačuje osobitná časť expozície venovaná kultúre olašských Rómov, v spôsobe života ktorých sa uchovali mnohé archaické prvky.
Prostriedkom priblíženia témy je bohatý textový a obrazový materiál a množstvo exponátov pochádzajúcich zo zbierkového fondu Slovenského národného múzea v Martine – Múzea kultúry Rómov na Slovensku.
Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Zriadením Dokumentačného centra rómskej kultúry na Slovensku (dnes Múzea kultúry Rómov na Slovensku) v roku 2002 pri Slovenskom národnom múzeu v Martine boli vytvorené základné predpoklady pre činnosť dokumentačného, vedeckovýskumného a metodického pracoviska s celoslovenskou pôsobnosťou, zameraného na dejiny a kultúru Rómov na Slovensku.
Jednou z priorít pracoviska je stála prezentácia rómskej kultúry, predovšetkým prezentácia vývoja historického sídelného prostredia, vývoja obydlia, spôsobov bývania, tradičných zamestnaní, remesiel a výrob, charakteristických pre jednotlivé sociálne vrstvy tejto minority vrátane jej postavenia v rámci tradičných lokálnych spoločenstiev na Slovensku.
Realizáciou a sprístupnením stálej expozície Romano drom/Cesta Rómov bola ukončená I. etapa prezentácie rómskej minority v rámci celoslovenskej národopisnej expozície v prírode.
Jej pokračovaním bude v II. etape realizácia rómskej osady, prezentujúcej náročnejšie konštruované obydlia tzv. usadlých Rómov, koexistujúcich s majoritou, s dôrazom na možnosť prezentácie tradície rómskych remeselníkov a hudobníkov. V rámci Slovenska je príkladom takéhoto osídlenia región Turiec. Tento zámer plne postihnú tri rómske obydlia, dvojdielne objekty hlinenej, resp. zrubovej konštrukcie, ktoré budú situované v areáli Múzea slovenskej dediny na okraji regiónu Turiec v blízkosti objektu kúrie z Blažoviec.
Následne bude v III. etape realizovaná samostatná rómska osada s neusporiadaným urbanizmom, pozostávajúca z jednopriestorových a dvojpriestorových objektov realizovaných technikou zrubovou, hlinenou a rámovou s vypletanými a omazávanými stenami, prezentujúca východoslovenskú, prevažne spišsko-šarišskú oblasť. Časť jednopriestorových objektov by mala mať ohnisko umiestnené zvonku pred vchodom, časť vo vnútri, aby bolo možné prezentovať spôsob života Rómov vrátane vnútorných a rodových štruktúr v rámci osady. Toto architektonické zoskupenie by malo byť zamerané na priblíženie špecifického spôsobu života Rómov so zdôraznením javov ich duchovnej kultúry.