RSSMúzeum Jána Cikkera, Bratislava
Kontaktné údaje
Fialkové údolie č.2, 811 01 Bratislava
Tel.: +421 2 5441 2555
Mobil: +421 2 759 255
E-mail: muzeum@jan-cikker.org
Www: www.jan-cikker.org / www.jan-cikker.org/info/
Otváracie hodiny
Expozícia je otvorená na požiadanie. Návštevy je potrebné vopred nahlásiť na vyššie uvedených telefónnych číslach, alebo prostredníctvom e-mailu.
História-popis
Múzeum Jána Cikkera patrí medzi najmladšie na Slovensku. Vzniklo v roku 2004 rozhodnutím Nadácie Jána Cikkera. Členov Nadácie k tomuto kroku viedla snaha zachovať pozostalosť Jána Cikkera a v čo najväčšej možnej miere šíriť jeho tvorivý odkaz a dielo.
Rodinnú vilu z obdobia funkcionalizmu (Fialkové údolie 2 v Bratislave), kde múzeum v súčasnosti sídli, obýval slovenský hudobný skladateľ Ján Cikker od roku 1967 až do svojej smrti. Dom, obkolesený menšou záhradou, v roku 1947 navrhli významní slovenskí architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. Manželia Cikkerovci si ho kúpili i vďaka finančnému obnosu, tvoriacemu súčasť medzinárodnej Ceny G. von Herdera. Toto ocenenie udelila viedenská univerzita Jánovi Cikkerovi za humanizmus a vysoké etické princípy v jeho tvorbe.
Pani Katarína Cikkerová po manželovej smrti založila nadáciu, ktorá nesie skladateľovo meno. Neskorší testament určil Nadáciu Jána Cikkera za jediného dediča cikkerovskej pozostalosti. Atraktívnu mestskú vilu využíva Múzeum Jána Cikkera v súčasnosti na kultúrno – muzeálne ciele. Toto miesto okrem svojej duchovno – kultúrnej hodnoty, spojenej s veľkým skladateľom, má aj nie všednú atraktivitu vďaka zvláštnemu kontrastu funkcionalistického objektu a vzácneho historického nábytku. Sprístupňuje veľmi osobitý kontrapunkt okázalosti dávnych dôb a sugestívnych odtlačkov fluida prostredia, obývaného v rozporuplných socialistických okolnostiach pracovitým a nesmierne skromným skladateľským géniom. Keďže múzeum dostalo od nadácie do vienka aj ďalšie ciele, zmysel zakonzervovania tohto „genia loci“ sa nemohol zrealizovať striktne kompletne. Prízemie budovy prešlo zmenami, keďže zriaďovacia listina zaväzuje múzeum k tomu, aby bolo miestom, kde sa nielen vytrieďuje zbierkový fond a sprístupňuje Cikkerov odkaz verejnosti, ale kde sa usporadúvajú i rôzne typy koncertov, prednášok, konferencií, prípadne audiovizuálnych aktivít s možnosťou reprezentačných prezentácií iných inštitúcií. V súlade s architektonickým návrhom inžinierov architektov Tomašákovcov sa priestor skladateľovej obývačky a jedálne zmenil na menšiu koncertnú či prednáškovú sieň. Z pôvodného vybavenia týchto priestorov tam ostalo skladateľovo klavírne krídlo, či niekoľko obrazov a kvôli svojej osobitej kráse aj unikátna baroková skriňa.
Múzeum Jána Cikkera má muzeálnu stránku aktivity len ako časť svojho poslania. Želateľným momentom jeho činnosti je aj snaha o spoločenské využitie tohto atraktívneho priestoru.
Expozície
Expozícia dokumentuje život a dielo hudobného skladateľa Jána Cikkera, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej hudobnej histórie. Narodil sa 29.7.1911 v Banskej Bystrici. Jeho otec sa ako jeden z potomkov Zikkerovcov, žijúcich vo Viedni, po ukončení štúdia na filozofickej fakulte stal profesorom na gymnáziu v Banskej Bystrici. Oženil sa s Máriou Psotkovou – prvou Slovankou a Slovenkou v rodine Zikkerovcov. Po narodení bolo priezvisko malého Jána do matriky zapísané foneticky – Cikker. Keď mal Ján Cikker tri roky, vypukla vojna. Otec narukoval a v roku 1915 padol pri Haliči. Všetka starostlivosť o domácnosť a syna ostala na pleciach Cikkerovej matky. Mária Cikkerová dobre hrala na klavíri, pekne spievala a svoju záľubu povýšila na povolanie. Stala sa profesorkou klavírnej hry a spevu.
Odborne začala Jána Cikkera viesť k hudbe jeho matka, až keď mal 8 rokov. Dovtedy si vyťukával vlastné nápady a púšťal sa do prvých detských skladbičiek. Pod matkiným vedením už za rok mohol úspešne predstúpiť pred obecenstvo so skladbou E.H. Griega. V Banskej Bystrici sa o ňom začalo hovoriť ako o zázračnom dieťati. K dvanástym narodeninám dostal Ján Cikker od mamy významný dar – vzala ho do Budapeštianskej opery. Tá prvá, ktorú videl na veľkom opernom javisku, bol Wagnerov Tannhäuser. Hudba si Jána Cikkera doslova podmanila. Keď mal 15, dospela jeho matka k názoru, že ho už nemá čo naučiť a zverila jeho vedenie do rúk profesorky Kmoníčkovej. Po ukončení štúdia na klasickom gymnáziu sa Ján Cikker rozhodol pre Štátne konzervatórium v Prahe. Od jesene 1930 navštevoval organovú triedu profesora Wiedermanna, kompozíciu u Jaroslava Křičku, klavír študoval u profesorky Ruženy Kurzovej a spev u profesora Kadeřábka. Praha bola v tom čase pódiom svetových umelcov. Bola i mestom V.Nováka, J.Suka, O.Ostrčila, J.B.Foerstra. Pre Cikkera bola jedným veľkým zázrakom a zamiloval sa do nej na celý život.
V júni 1935 ukončil štúdium na konzervatóriu a prihlásil sa na majstrovskú kompozičnú školu – stal sa žiakom Vítězslava Nováka. Súčasne pokračoval i v štúdiu dirigovania. Slová – „viac odo mňa nepotrebujete“ – adresoval Cikkerovi Vítězslav Novák po absolvovaní prvého roku štúdia. Ján Cikker odchádzal z Prahy s hlavou plnou poznatkov, so srdcom, prekypujúcim vďačnosťou a spomienkami. Čas poznávania však ešte pre Jána Cikkera neskončil. Slovenské zemské štipendium mu otvorilo cestu do Viedne, k slávnemu dirigentovi Felixovi von Weingartnerovi, ktorý Jána Cikkera prijal ako mimoriadneho poslucháča. Po slovanskej Prahe ho obklopil svet nemeckej kultúry. Mozart, Beethoven, Wagner, Strauss. Jeho srdce si získal Franz Schubert. Československé vyslanectvo zariadilo, aby Jánovi Cikkerovi bol v Štátnej knižnici umožnený prístup k originálom partitúr. Táto výsada mu poskytla mimoriadne zážitky i nečakané stretnutie s Arturom Toscaninim. V roku 1937 sa pobyt mladého skladateľa vo Viedni skončil a o niekoľko mesiacov neskôr Hitlerova moc pripojila Rakúsko k Nemecku. Cikker mal 26 rokov a pred sebou povinnosť vojenskej základnej služby, ktorá pokračovala aktívnou službou na hraniciach. Odtiaľ sa vrátil až 1.9.1939. Prejavila oňho záujem bratislavská Hudobná a dramatická akadémia. Ján Cikker ponuku prijal a stal sa členom jej pedagogického zboru. Množstvo zážitkov, uložených v pamäti, ho vnútorne spaľovalo. Bolestne v ňom zápasili myšlienky s pocitmi, pretavovali sa v hudobné predstavy a on celou svojou bytosťou túžil tvoriť. Vojna ho primäla k napísaniu kantáty Cantus filiorum, trilógie symfonických básní O živote, Concertina pre klavír.
Ján Cikker pracoval a býval v Bratislave, no jeho domovom ostala Banská Bystrica. Mal tam svoju matku, pri ktorej trávil dni voľna a prázdniny. Tam ho zastihol august 1944, keď časť Slovákov povstala proti násiliu. Až koniec 2.svetovej vojny na jar 1945 umožňuje Jánovi Cikkerovi pokračovať v tom, čo si zvolil za svoje povolanie a poslanie. Vrátil sa v Bratislave k práci pedagogickej i skladateľskej. Veľká chuť dohnať všetko, čo ukradli roky vojny, v ňom prebúdzala hudbu mladosti a radosti.
Svoju kompozičnú činnosť obohatil aj o aktivity literárne, veľa o hudbe písal, k čomu ho viedla funkcia dramaturga, ktorú istý čas zastával v opere Slovenského národného divadla. V roku1950 – presne v deň svojich narodenín, sa oženil s Katarínou Fiedlerovou – Jureckou, ktorá do konca života verne stála po jeho boku, vytvárala mu domáce zázemie i pomáhala reprezentovať pri kultúrno – spoločenských podujatiach doma i v zahraničí. V roku 1951 – keď mal Ján Cikker 40 – stal sa profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení. Odvtedy vychovával budúcich skladateľov, odovzdával im svoje poznatky, skúsenosti a zveroval im odkaz veľkých učiteľov svojej hudobnej mladosti.
Cikkerovo dielo zasahuje takmer do všetkých žánrov. Jeho gro tvoria opery, ku ktorým si skladateľ (okrem prvých dvoch) píše i libretá. Juro Jánošík, Beg Bajazid, Mister Scrooge, Vzkriesenie, Hra o láske a smrti, Coriolanus, Rozsudok, Obliehanie Bystrice, Zo života hmyzu, nedokončená Antigóna... Medzi prácou na operách vznikajú Tatranské potoky pre klavír, Dramatická fantázia, Meditácia na tému moteta H.Schütza, Óda na radosť na verše M.Rúfusa. Vokálnu tvorbu reprezentujú aj početné zborové skladby a piesňové cykly.
Ján Cikker je nositeľom najvyšších umeleckých, štátnych a medzinárodných vyznamenaní. Za humanizmus a vysoké etické princípy v tvorbe mu Viedenská univerzita udelila cenu G.von Herdera. Okrem titulu „národný umelec“ mu v roku 1979 bola udelená i Cena UNESCO za hudbu. Zmyslom celého života Jána Cikkera bolo komponovanie, ktorým si získal čestné miesto v kontexte európskej hudobnej kultúry. Zomrel 21.12.1989 vo veku 78 rokov v Bratislave.
