Kysucké múzeum, Čadca
Stolárikovci
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu Stolárikovci - Z Kysúc do Kanady, ktorú pripravilo aj vďaka spolupráci s Ottawskou univerzitou v Kanade. Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.
Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.
Neskôr v roku 1945 sa Mariánov otec Imrich Stolárik mladší začal obávať približujúceho ruského frontu. Preto koncom januára 1945 nastúpil so svojou rodinou do vlaku, ktorý ich odviezol do rakúskeho Aurolzmünstera, kde mali získať dočasné útočisko. Marián mal vtedy iba 2 roky. V tejto dedinke nakoniec so svojou rodinou strávil dlhých 6 rokov, bez možnosti návratu na Slovensko. V utečeneckom tábore žili v biednych podmienkach. Z tábora sa im nakoniec podarilo dostať v roku 1951 do Kanady.
V Kanade sa Mariánov otec hneď začal zapájať do národného a spolkového života. Za svoj život získal množstvo ocenení, z ktorých viaceré pochádzali aj priamo od kanadskej vlády. Vždy sa otvorene hlásil k svojmu kysuckému pôvodu a pri písaní svojich článkov sa podpisoval ako Imrich Stolárik Kysucký. Celý svoj život bojoval za Slovákov a Slovensko, za jeho samostatnosť.
Otcova láska k vlasti ovplyvnila aj jeho deti najmä Mariána, ktorý sa nielen významne podieľal na národnom a spolkovom živote v Kanade ale prakticky celý svoj profesionálny život zasvätil v prospech Slovenska a Slovákov. Doktorandské štúdium vyštudoval na univerzite v americkom štáte Minessota. Minessotskú univerzitu si vybral zámerne, pretože ako prvá začala systematicky zhromažďovať archívne písomnosti od imigrantov z južnej a východnej Európy a vykonávať rozsiahlejší výskum. Neskôr v roku 1976 pracoval v Národnom múzeu o človeku v Ottawe (dnes Kanadské múzeum civilizácie), kde získal pozíciu pre výskum kanadských Slovanov v oddelení Kanadského centra pre štúdium ľudovej kultúry. Počas práce v múzeu zhromaždil početné materiálne artefakty týkajúce sa slovenských dejín a kultúry a uložil ich do zbierok múzea, národnej knižnice a národného archívu.
V roku 1978 vymenil prácu v múzeu za post riaditeľa Balchovho inštitútu vo Filadelfii, ktorý dokumentoval históriu a skúsenosti viac ako šesťdesiatich etnických skupín v Spojených štátoch amerických. Za pôsobenia Mariána Stolárika sa tento inštitút reštrukturalizoval a rozvinul. Do inštitútu získal okrem financií pokrývajúcich jeho chod aj tisícky kníh, archívnych záznamov a rozličných artefaktov. Inštitút zrealizoval pod jeho vedením množstvo výstav interpretujúcich život prisťahovalcov v Amerike v minulosti.
V roku 1980 aj na popud Mariána Stolárika bola medzi kanadskými Slovákmi vyhlásená zbierka za účelom založenia budúcej Katedry slovenských dejín a s tým súvisiaceho profesorského miesta na Ottawskej univerzite. Bolo vyzbieraných 500 000 dolárov od slovenských komunít žijúcich v Kanade i v USA. K tejto čiastke prispela kanadská vláda sumou 400 000 dolárov a katedra sa mohla založiť. Marián Stolárik získal miesto profesora na katedre, ktoré zastával ďalších takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2022. Počas svojho pôsobenia na katedre pravidelne prednášal o histórii Slovákov a o dejinách prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Na univerzite založil Slovenský archív, do ktorého získal veľa cenných dokumentov viažucich sa k slovenskej komunite. Založil osem štipendijných fondov na univerzite, ktoré podporujú štúdium slovenských dejín. Študentom a vedeckým pracovníkom pomáhajú financovať ich štúdium a výskum. Túto možnosť využil aj historik Kysuckého múzea PhDr. Marián Liščák, PhD., ktorý vďaka podpore Ottawskej univerzity začiatkom roka 2024 absolvoval za účelom realizácie výstavy výskumný pobyt v Ottawe.
Profesor Stolárik vydal 10 kníh a publikoval mnoho odborných článkov, v ktorých sa zaoberal históriou Slovenska a prisťahovalcom. Aj vo veku 81 rokov sa aktívne podieľa na aktivitách slovenských komunít v Severnej Amerike. Je členom Prvej katolíckej Slovenskej Jednoty, Slovenského národného spolku a Slovenského katolíckeho Sokola. Od roku 1958 je členom Kanadskej slovenskej ligy a od roku 2016 je jej znovuzvoleným predsedom.
Za svoju prácu získal množstvo ocenení, z ktorých možno spomenúť ocenenie Vyslanca dobrej vôle udeleného v roku 2013 ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, či medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o upevnenie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.
Marián Stolárik a jeho rodina sú pekným príkladom spletitých osudov našich rodákov v cudzine a príkladom kam až sa v priebehu niekoľkých generácií mohli dostať. Sú pre históriu Kysúc veľmi dôležitými a je potrebné, aby ich Kysučania poznali. Veríme, že aj táto výstava prispeje k ich zaslúženému etablovaniu v národnej histórii, keďže pre Slovensko a Slovákov toho vo svete vykonali mnoho.
Pre Kysucké múzeum je veľkou cťou privítať profesora Mariána M. Stolárika na Kysuciach, kedy sa osobne zúčastní na vernisáži výstavy venovanej jeho rodine, ktorá sa bude konať 27. septembra 2024 o 14:00 hod v priestoroch čadčianskej pobočky na Moyzesovej ulici. V deň vernisáže o 11:00 hodine bude mať profesor Stolárik v priestoroch múzea prednášku na tému Vysťahovalectvo do Severnej Ameriky.
Kontaktné údaje
Moyzesova ul.50, 022 01 Čadca
Tel.: +421 41 432 13 86
E-mail: kysuckemuzeum@vuczilina.sk
Www: www.kysuckemuzeum.sk
Otváracie hodiny
pondelok - piatok 8:00 - 11:30, 12:00 - 16:00 (posledný vstup 15:30)
sobota- nedeľa 10:00 - 16:00
Možnosti vstupu, vstupné
Základné vstupné - dospelí: 4 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 2 €
www.kysuckemuzeum.sk/sk/cennik-kysucke-muzeum-v-cadci
Prístup pre vozičkárov: NIE
História-popis
Múzeum bolo založené v roku 1972 ako okresné, pričom od roku 1974 nesie názov Kysucké múzeum. V rokoch 1973 - 1975 realizovalo výskumy ľudového staviteľstva na Kysuciach, v rokoch 1974 - 1981 komplexný výskum v zátopových obciach Riečnica a Harvelka, v rámci ktorých sa uskutočnil aj rozsiahly zber a nákupy predmetov priamo v teréne, čím sa vytvoril základný zbierkový fond múzea. Najpočetnejšie zbierky múzea pochádzajú z okolia Kysuckého Nového Mesta.
Sídlom múzea je budova na Moyzesovej ulici.
Expozície
Dejiny Čadce a okolia
Autormi libreta a scenára expozície sú zamestnanci Kysuckého múzea Mgr. Martin Turóci, PhD., Mgr. Tomáš Adamčík, PhD., PhDr. Marián Liščák, PhD., Mgr. Andrea Paráčová a Mgr. Vladimír Homola. Expozíciu rozdelili do piatich častí, a to: História Čadce a okolitých obcí, Horelický poklad, Osobnosti mesta, Židovská komunita v Čadci, Priemysel a hospodárstvo.
Prostredníctvom interaktívnej časti autori expozície ponúkajú návštevníkom príbeh o bohatej histórii Čadce.
Okrem informácií si návštevník odnesie aj estetický zážitok, pretože prezentuje moderný dizajn, v ktorom dominuje silné architektonické poňatie expozície. Autorský kolektív architektov Mgr. art. Richard Kilo, Ing. arch. Matej Honč vniesol do expozície vďaka optimálnemu vymedzeniu prezentovaných tematických okruhov priestorový prvok intimity. Výnimočnosť návrhu spočíva aj v efektívnom využívaní denného svetla, čo umocňuje pocit z dobre presvetlenej miestnosti a jemné farby dávajú vyniknúť vystaveným exponátom. Expozícia je doplnená o multimediálne zariadenia, smart technológie a inovatívne prvky. Najmodernejším prvkom expozície je dotykový multimediálny stôl.
Návštevníkom ponúka dokumentačné materiály zachytávajúce dejinné udalosti späté nielen s Čadcou, ukážky obecných pečatí, historické mapy zo 17. až 19. storočia, informácie o valašskej kolonizácii, o vývoji osídlenia a vzniku osady Čadce, či možnosť nazrieť do tereziánskeho urbára. Pozornosť je venovaná aj zimnej výprave počas revolúcie 1848/49, Košicko-bohumínskej železnici. Interaktívnym spôsobom si môže návštevník vyhľadať vysťahovalcov, svojich predkov, v online databázach. Podobne je umožnené aj vyhľadávanie legionárov. Prostredníctvom zdigitalizovanej zbierky pohľadníc a fotografií ponúka Kysucké múzeum aj unikátny pohľad na starú Čadcu a okolie, na významné, dnes už neexistujúce ikonické budovy ako napr. Palárikov, Mádayov či Lackov dom. Dotykové obrazovky ponúkajú aj možnosť overiť si svoje vedomosti v kvíze alebo sa zabaviť pri pexese zostavenom zo starých fotografií.
Významným postavám kysuckých dejín sú venované dva kiosky, v ktorých návštevník nájde informácie o hospodárskych úradníkoch Strečnianskeho panstva Ignácovi Brichtovi a Ignácovi Ševčíkovi, o Jánovi Palárikovi, čadčianskom starostovi Rudolfovi Matterovi, o národovcovi a vzdelancovi Viliamovi Janotovi, prírodovedcovi a kňazovi Jánovi Lušňákovi Lendvaiovi, advokátovi Jozefovi Hranecovi, bojovníkovi a drotárovi Pavlovi Halgašíkovi, učiteľovi a spisovateľovi Petrovi Jilemnickom a fotografovi Arnoštovi Hrazdilovi. Práve k týmto osobnostiam sa viažu aj vystavené zbierkové predmety.
K vzácnostiam expozície nepochybne patrí Horelický poklad, ktorý prezentuje výber 250 strieborných mincí, obsahujúci grajciare, polturáky, groše, denáre, orty a polbatzeny.
K zaujímavostiam expozície patria aj vzácne artefakty po židovskej komunite v Čadce – judaiká, ktoré majú vysokú umelecko-historickú hodnotu. Sú dokladom na život kedy početnej židovskej komunity pôsobiacej v meste. Zvláštna pozornosť je v expozícii venovaná hospodárstvu a priemyslu obdobia socializmu. Návštevník sa môže oboznámiť či už prostredníctvom zbierkových predmetov alebo premietania videí a fotografií o významných podnikoch Slovena, Tatra a Okrasa.
Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Historická lesná úvraťová železnica
Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou