Kysucká galéria v Oščadnici

Kontaktné údaje

023 01 Oščadnica č. 13
Tel.: +421 41 433 21 66
E-mail: kys.galeria@vuczilina.sk
Www: www.kysuckagaleria.sk

Otváracie hodiny

utorok - piatok: 9.00 - 16.00 (posledný vstup o 15.30)
Počas štátnych sviatkov ZATVORENÉ

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí - celá galéria: 4 €
http://www.kysuckagaleria.sk/kontakty

História-popis

Kysucká galéria v Oščadnici vznikla v roku 1981 z iniciatívy rodákov a priateľov Kysúc – JUDr. Antona Blahu a dvanástich výtvarných umelcov ( Stanislav Biroš, Miroslav Cipár, Anton Čutek, Milan Greguš, František Hübel, Vojtech Ihriský, Milan Mravec, Pavol Muška, František Ondro, Milan Paštéka, Jozef Sušienka, Ondrej Zimka), ktorí v roku 1975 usporiadali výstavu „Pozdrav umelcov rodnému kraju“ a 66 diel venovali ako základ galérie. Od začiatku svojej činnosti buduje zbierkový fond, ktorého základom sa stal spomínaný súbor diel venovaný najmä kysuckými výtvarníkmi. Významným akvizičným činom bolo zakúpenie pozostalosti Františka Hűbla. Najnovším prírastkom väčšieho rozsahu sa stal dar JUDr. Antona Blahu a manželky, venovaný pri príležitosti 20. výročia založenia galérie.

Prvé expozície boli sprístupnené 27.11.1981 v kaštieli, ktorý je s priľahlým lesoparkom evidovaný ako národná kultúrna pamiatka v CHKO. Kysucká galéria je galériou s regionálnou pôsobnosťou. Jej poslaním je budovanie, evidencia a ochrana zbierkového fondu. K hlavným úlohám patrí výstavná, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná činnosť, popri ktorej organizuje Medzinárodné sochárske sympóziá, na ktoré prizýva umelcov zo zahraničia a vzniknuté diela sa stávajú súčasťou lesoparku kaštieľa. V októbri 2014 bola na prvom poschodí kaštieľa sprístupnená stála expozícia diel Františka Hübela. Na prízemí prebiehajú krátkodobé výstavy súčasného slovenského i zahraničného umenia.

Expozície

FRANTIŠEK HŰBEL (1934 – 1978) STÁLA EXPOZÍCIA

Kurátorka výstavy: Zuzana Sýkorová
Nová stála expozícia venovaná životu a dielu Františka Hübela, vzniká pri príležitosti jeho nedožitých osemdesiatych narodenín.
František Hübel patrí k dvanástim spoluzakladateľom Kysuckej galérie, ktorá od svojho vzniku v roku 1981 spravuje jeho rozsiahlu výtvarnú pozostalosť - 1699 malieb, kresieb, grafík a ilustrácií vo svojom zbierkovom a 1704 diel vo svojom dokumentačnom fonde.
Na druhom podlaží kaštieľa je situovaný výber z autorovej celoživotnej tvorby, počnúc rannými kresbami, vznikajúcimi v období pred a počas vysokoškolských štúdií v päťdesiatych rokov minulého storočia, končiac ilustráciami, kresbami, grafikami a maľbami, datovanými v druhej polovici sedemdesiatych rokov, kedy bolo Hübelovo dielo predčasne tragicky ukončené. Expozícia 70 kresieb, ilustrácií, grafík a 31 obrazov je radená chronologicky, jednotlivé časové etapy sa rovnako ako aj polohy tvorby voľne prelínajú a dopĺňajú. Niektoré diela, najmä kresby a štúdie z ranného obdobia ako aj fotografie a modely realizovaných interiérov, sú galerijne prezentované po prvý krát.
František Hübel sa narodil v roku 1934 v Krásne nad Kysucou, zomrel roku 1978 v Bratislave. V rokoch 1953 – 1959 absolvoval štúdium v grafickom oddelení VŠVU v Bratislave u prof. Vincenta Hložníka. Po ukončení štúdia pracoval v období od 1962 do 1968 ako výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá, neskôr pôsobil v slobodnom povolaní. Bol dlhoročným členom výtvarnej komisie vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. Venoval sa ilustrácii, grafike, voľnej kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe.
Jeho bohatá, rôznorodá výtvarná činnosť prešla viacerými vývinovými etapami. Od realizmu spojeného s výrazným zmyslom pre epickosť, ktorý bol charakteristický najmä pre počiatočnú ilustrátorskú tvorbu, prešiel najmä v médiu kresby a maľby postupným zjednodušením foriem i námetov k čistej geometrickej abstrakcii s vyhranenou farebnosťou.
Vystavoval s tvorivou skupinou Život, zúčastňoval sa na výstavách slovenskej ilustračnej tvorby doma i v zahraničí. Za ilustrátorskú tvorbu získal viacero ocenení (1959 Zlatá medaila za ilustráciu, Lipsko, 1966, 1968, 1971, Ceny vydavateľstva Mladé letá, Bratislava). Jeho maliarske dielo bolo pre verejnosť objavené až po jeho predčasnej smrti.