Kaštieľ v Dolnej Krupej

Aktuálne výstavy a podujatia

Kontaktné údaje

Hudobné múzeum SNM, Bratislava Kaštieľ v Dolnej Krupej
Hlavná 572/109, 919 65 Dolná Krupá
Tel.: +421 33 245 31 30
Mobil: +421 905 285 103
E-mail: edita.bugalova@snm.sk, michal.zak@snm.sk, alena.kratka@snm.sk
Www: www.snm.sk

Otváracie hodiny

Kaštieľ v Dolnej Krupej je z dôvodu rekonštrukčných prác uzatvorený.

Jún – september:
Park je prístupný pre verejnosť denne od 8:00 – 20:00

Výstavné priestory sú otvorené utorok, streda, štvrtok, piatok od 9:00 do 15:30, s posledným vstupom o 13:30 a v sobotu – nedeľu, realizovaný je len jeden vstup o 15:00 po predchádzajúcej telefonickej objednávvke. Víkendový vstup o 15:00 je potrebné dohodnúť vopred telefonicky v rámci bežnej pracovnej doby, t.j. od pondelka do piatku v čase od 8:00 do 15:30. Bezprostredné objednávky v deň návštevy nie je možné zabezpečiť. Počet členov skupiny je 5 osôb.

Október – apríl:
utorok - piatok: 8:00 – 15:30, posledný vstup 13:30

https://www.snm.sk/?kastiel-v-dolnej-krupej-otvaracie-hodiny

Možnosti vstupu, vstupné

Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstupné do múzeí a galérií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR bezplatné.

Základné vstupné (dospelí): 2,0 €
Zľavnené vstupné: 1,0 €

https://www.snm.sk/?kastiel-v-dolnej-krupej-vstupne

História-popis

História kaštieľa

Výstavba kaštieľa v Dolnej Krupej je spojená s rodinou Brunsvikovcov. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska doložiteľne nachádzal v Hlohovci v 16.st. Sobášom s Máriou Teréziou Vitálisovou sa Michal II. Brunsvik (1671–1719) stal majiteľom krupského panstva. Jeho syn Anton (ktorý vyštudoval právo na trnavskej univerzite) nechal v rokoch 1749–1756 na mieste staršieho objektu postaviť kaštieľ v barokovom slohu podľa projektov cisárskeho dvorného staviteľa Johanna Baptistu Martinelliho st. Antona I. Brunsvika povýšila panovníčka Mária Terézia do grófskeho stavu roku 1775 s právom nosiť predikát de Korompa (z Krupej).
Prvorodený syn Anton II. Brunsvik dostal od otca panstvo v Mártonvásári (dnes Maďarsko) a mladší syn Jozef Brunsvik (1750 – 1827) sa po otcovej smrti roku 1780 ujal krupského panstva. V r. 1792-1796 sa podujal na prestavbu kaštieľa podľa plánov Jána Josefa Talherra, hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej stavebnej komory. Ku kaštieľu, rozšírenému na barokovo-klasicistický objekt, pribudli mnohé ďalšie objekty: divadlo, domček záhradníka, oranžéria, kúpeľný domček a altánky v parku a pod.
Onedlho (roku 1813) sa Jozef Brunsvik rozhodol opäť prebudovať kaštieľ v modernom klasicistickom štýle, prestavbu zveril mladému 24-ročnému architektovi Antonovi Piovi Rigelovi z kolísky antiky – z Ríma. Práce na menších objektoch prebiehali v rokoch 1813-1819 a zároveň sa zakladal rozsiahly, vyše 100 hektárový anglický park podľa projektov záhradného architekta Christiana Henricha Nebbiena. (1788–1841). Práce sa ukončili roku 1822, z tohto roku pochádza i plán kaštieľa a parku s vpísanou legendou.
Kaštieľ patrí medzi najkrajšie príklady vidieckej klasicistickej architektúry na Slovensku. Už vo svojej dobe sa vďaka Brunsvikovcom stala Dolná Krupá miestom, ktoré sa nielen v rámci monarchie, ale i za jej hranicami preslávilo umeleckými zbierkami (najmä obrazáreň), bohatou knižnicou, zbierkami minerálov, ale aj prírodnými krásami parku. V samostatnej divadelnej budove (jestvovala do r. 1937) uvádzali predstavenia aj za aktívnej účasti panstva, manželka grófa Jozefa, Mária Anna, rod. Majtényi sa uchádzala o uvedenie melodrámy, pre ktorú mal skomponovať hudbu L. v. Beethoven. Podľa ústnej tradície rodiny bola Dolná Krupá miestom, kde tento hudobný skladateľ skomponoval svoje najznámejšie klavírne dielo – Sonátu mesačného svitu. Príslušníci nástupníckeho rodu Chotek sa neskôr zaslúžili o rozkvet poľnohospodárstva a chovateľstva, panstvo preslávila hlavne na prelome 19. a 20. storočia Mária Henrieta Choteková (1863–1946), dodnes známa ako „ružová grófka“, so svojím rozáriom s viac než 6 000 koreňmi ruží a neskôr kompletnou zbierkou severokrajných ruží (pozostalosť Rudolfa Geschwinda).

Park

Pre návštevníkov ponúkame prechádzky v historickom parku, ktorý s rozhlohou 17 hektárov obhospodaruje Hudobné múzeum. Z pôvodného anglického parku (architekt Ch. H. Nebbien – 1822) s dômyselným vodným systémom troch jazier (Korytnačie, Pstruhové, Veľké) sa zachovalo iba torzo. V súčasnosti sme obnovili Veľké jazero s Lujziným ostrovom (pomenovanie na pamiatku predčasne zosnulej dcéry grófa Jozefa Brunsvika), návštevníci sa môžu oboznámiť aj s umelou jaskyňou (tzv. Grotta). Z architektonických prvkov (z polovice 19. storočia) sa zachoval obelisk, ktorý nechala postaviť na manželovu pamiatku vdova Mária Anna Brunsviková, rod. Majtényi a socha Matky s dieťaťom (autor Štefan Ferenczy, 1792 – 1856), vyjadrujúca jej úctu k Stvoriteľovi. V priebehu necitlivej rekonštrukcie parku v 80. rokoch 20. storočia sa poškodila socha autora Rudolfa Cauera st.
Z druhej polovice 19. storočia pochádza vzácny, dnes chránený strom sekvojovec mamutí (obvod kmeňa viac než 4 m, výška 45 m), ktorý sa v súťaži „strom roka“ vyhlásenej v roku 2008 umiestnil na druhom mieste. Park je verejnosti prístupný od 8.00 do 20.00 h v letnej sezóne od 8.00 do 18.00 h (v zimnej sezóne).

Expozície

V susedstve budovy sa nachádza hudobný pavilón, ktorý sa spolu s kaštieľom viaže k pobytom slávneho skladateľa Ludwiga van Beethovena, priateľa rodiny grófa Brunsvika, ktorý tu údajne skomponoval známu Sonátu mesačného svitu.

Dokumentuje život a dielo významného európskeho skladateľa s osobitným dôrazom na jeho vzťah ku Slovensku a prijímanie jeho skladateľského odkazu u nás. Bola sprístupnená v decembri 1992 v Záhradnom pavilóne v parku kaštieľa.

Pamätná izba - Albrechtovci

Rodina hudobného skladateľa, dirigenta a pedagóga Alexandra Albrechta (1885 – 1958) i jeho syna, hudobného teoretika, pedagóga, violistu, estetika a milovníka umenia Jána Albrechta (1919 – 1996) bola typickým predstaviteľom spoločenstva bratislavských patricijských rodín, ktoré zdôrazňovali hodnotu tradície a vzájomne rešpektovali názorovú, národnostnú, náboženskú odlišnosť v harmonickom spolunažívaní. V bratislavských meštianskych domoch bolo na prelome 19. a 20. storočia pestovanie komornej hudby – domáce muzicírovanie mimoriadne rozvinuté. Jednou z domácností, pokračujúcich v tradícii bola aj albrechtovská rodina, kde sa schádzalo mnoho profesionálnych i amatérskych hudobníkov a milovníkov umenia. V tejto intelektuálne a umelecky zameranej rodine sa v priebehu rokov sústreďovalo a zachovalo množstvo vzácnych pamiatok (obrazy, umelecké predmety, bohatá knižnica, cenná hudobná literatúra ap.). Pozostalosť po rodine Albrechtovcov z najväčšej časti prevzalo do svojich zbierok SNM- Hudobné múzeum (viac než 20 tis. jednotiek).
Alexander Albrecht r. 1908 absolvoval Hudobnú akadémiu Ferenca Liszta v Budapešti a dlhé roky pôsobil vo funkcii riaditeľa Mestskej hudobnej školy, riaditeľa chóru Dómu sv. Martina v Bratislave (1921-1952) a viedol tamojší Cirkevný hudobný spolok.
Alexander Albrecht študoval na bratislavskom gymnáziu spolu s ďalšími hudobne nadanými konškolákmi – ako boli Béla Bartók (1881 – 1945), Franz Schmidt (1874 – 1939) a Ernest Dohnányi (1877 – 1960) – neskôr významní maďarskí hudobní skladatelia.
Tradície albrechtovského domu udržiaval až do druhej polovice 20. storočia Ján Albrecht (1919 – 1996). Vďaka svojim všestranným aktivitám i schopnosti sústrediť okolo seba veľké množstvo ľudí, zaujímajúcich sa o hudbu – amatérov, študentov a profesionálov – sa stal doslova dušou bratislavského hudobného života. V tomto prostredí sa zrodil aj najreprezentatívnejší produkt domáceho muzicírovania – dnes už medzinárodne známy súbor starej hudby Musica aeterna (1972).
Širšia rodina Albrechtovcov dala svetu viacerých významných reprezentantov európskej i svetovej kultúry. Albrechtovskú genealógiu vytvárajú rodiny Jurenákovcov, Siebenfreundovcov, Vaszaryovcov, Fischerovcov, Lehnerovcov a Messerovcov, mimoriadne štedré na umelecké talenty.
SNM - Hudobné múzeum v kaštieli v Dolnej Krupej na 1. poschodí pripravilo pre návštevníkov múzea formou stálej expozície inštaláciu Pamätnej izby rodiny Albrechtovcov, ktorú sprístupnilo verejnosti 21. marca 2011.