Kaštieľ Radoľa
Betlehemy ako ich nepoznáme
Kysucké múzeum, kultúrna organizácia Žilinského samosprávneho kraja, pozýva na výstavu „Betlehemy ako ich nepoznáme“ v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli.
Vystavených je vyše 300 unikátnych betlehemov z tvorby Jozefa Práznovského zo Žiliny. Autor sa venuje kresbe, maľbe, grafike, kolážam, kombinovanej technike a plastike. Tvorí figuratívne kompozície s citom k farbe a priestoru. Je zakladajúcim členom Združenia nezávislých výtvarníkov ARTEFAKT.
Tvorbe betlehemov sa venuje už 25 rokov. Doposiaľ ich vytvoril viac ako 1400 kusov. Na ich výrobu využíva hlavne prírodné materiály. Figúrky vyrezáva z dreva, z vápenca, z pieskovca, z pálenej tehly alebo sú vymodelované z hliny, či moduritu. Miniatúrne betlehemy sú vytvorené z rybích kostí, z jadierok ovocných plodov, z kôstok rôznych tekvíc a ovocia. Tie úplne najmenšie figúrky vysekáva do ryže. Prvý betlehem, ktorý prebudil jeho záujem o sakrálne umenie, vytvoril z dreva. Pri tvorbe miniatúrnych betlehemov používa ostré lekárske skalpely, vhodné na precíznu prácu. „Keď robím malé maštaľky z lieskového orecha, pistácie, z liči, tak útle postavičky vyrezávam celý týždeň. Ďalší týždeň ich pozorne maľujem, musím čakať pokiaľ farby uschnú. Takto som doteraz vytvoril tisícky malých, väčších postavičiek z mnohých rôznorodých materiálov. Až nasledujúci týždeň začne samotná inštalácia viacerých postavičiek na svoje miesto. Až potom je vidieť, že som niečo spravil,“ objasňuje autor.
Na výstave možno vidieť betlehemy v rôznych orechových škrupinách ako sú kokosové, vlašské, lieskové aj cudzozemské. Najmenší bol vytvorený do škrupinky z pistácie. Z plodov používa hrozno, liči, avokádo, mango, papáju, ananás, granátové jablko, figy, a iné. Opracoval aj bambusové listy, či tekvičky. Vo vystavených betlehemoch sú zakomponované aj mušle, lastúry, hviezdice a mnohé iné dary mora. Na betlehemské stĺpy, či oporu pre strechy využíva dikobrazie ostne. Inšpirovali ho aj kamene. Jeho „Betlehem z riečneho kameňa“ získal minulý rok 3. cenu na výstave betlehemov „Greccio 2023“ v Žiline. Výstavu dopĺňajú aj obrazy z autorovej tvorby.
Autor je držiteľom certifikátu o zápise do Slovenskej knihy rekordov za najväčší počet vystavených betlehemov od jedného autora (538 ks) a zápis za najmenší vyrobený betlehem v zrnku nového korenia (6 x 6 mm). Certifikát si prevzal z rúk komisára na vernisáži svojej výstavy v Kaštieli Radoľa v roku 2010.
Okrem domácich výstav sa zúčastnil aj zahraničných. Najcennejšou je účasť na celosvetovej výstave betlehemov v Ríme v roku 2009 v kostole Santa Maria del Popolo, kde predstavil 10 betlehemov, ktoré sa dostali do celosvetového katalógu. Od roku 2014 je členom svetovej federácie betlehemárov UN-FOE-PRAE so sídlom v Ríme. Jeho betlehemy mali možnosť vidieť na výstave aj pútnici v Lurdoch a Medžugorí. Nachádzajú sa aj v Indii, Kanade, Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, Turecku, Taliansku, Švédsku a Nemecku.
Kontaktné údaje
024 03 Radoľa
Tel.: +421 41 421 25 05
E-mail: kastiel@kysuckemuzeum.sk
Www: www.kysuckemuzeum.sk
Otváracie hodiny
Pondelok - piatok: 8:00 - 16:00 /posledný vstup na prehliadku 15:30/
Nedeľa: 10:00 - 16:00 /posledný vstup na prehliadku 15:30/
Možnosti vstupu, vstupné
dospelí - 5,00 €
www.kysuckemuzeum.sk/sk/cennik-kastiel-radola
História-popis
Kaštieľ v Radoli patrí medzi najstaršie historické objekty na Kysuciach. Pochádza z druhej tretiny 16. storočia. Predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla, avšak okolnosti jeho stavby sú nejasné. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obývacím priestorom v každom podlaží, obklopená hradbou, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. K prestavbe objektu došlo v druhej polovici 17. storočia, kedy bol jadrom majera budatínskeho panstva, patriaceho Suňogovcom. V roku 1658 sa tu nachádzali panské stajne, stodoly, ovocná záhrada, rybníky, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Prestavbou objekt získal siene na poschodí, obytné priestory a schodište. Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na obytné účely.
Jeho renesančný charakter dokazujú okná so šambránami a plastickými nadokennými rímsami, krížová klenba s hrebienkovým obrazom, valená klenba s lunetami, nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka.
Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná.
Expozície
Meštianske bývanie na Kysuciach
Stála expozícia prezentuje dejiny bývania v dvoch najstarších mestách na Kysuciach – v Kysuckom Novom Meste a v Čadci.
Svet dávnych predkov
Stála archeologická expozícia prezentuje dejiny od mladšieho paleolitu po stredovek.
Kaštieľ spravuje Kysucké múzeum