RSSGaléria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Čaká na vás umelecká púť po Spiši! V Galérii umelcov Spiša objavíte bohatú zbierku výtvarných diel, ktorá mapuje tvorbu umelcov tohto regiónu. Od klasických až po súčasné diela – zažite silu spišskej tvorby.
Viktor Šefčík a Ester: Florebit Sicut Lilium (Ozeáš 14:5)
Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.
Výstava dvojice umelcov (otca a dcéry), čerpajúcich inšpiráciu z morfologických detailov rastlín. Veľkoplošné kresliarske, maliarske diela a objekty reflektujú podmanivú jemnosť a eleganciu (ale aj neúprosnosť) prírody, ktorá je aktuálne kľúčovým faktorom v tvorivom procese autorov. Cyklus výstav Dvojice.
Verš „Florebit sicut lilium“ je súčasťou starozákonného posolstva o nádeji a obnove. Vo svojom pôvodnom kontexte symbolicky hovorí o renesancii prírody a sveta, je paralelou k tomu, čo dnes aktuálne všetci potrebujeme. Nielen ekologická kríza, ale aj nespútaný nárast straty ľudskosti a narušená komunikácia sú naše biblické nečistoty, ktoré musíme napraviť. Podobne ako biblická ľalia, požadujeme čistú vodu a čistý vzduch, musíme chrániť udržateľný spôsob života. Ak sa v tomto momente začneme správať zodpovedne a šetrne, môžeme ešte dosiahnuť, aby naša Zem kvitla ako ľalia. Ľalia je tu zástupným symbolom krehkej krásy a čistoty a úvodný verš hovorí o duchovnom i fyzickom prekvitaní, o návrate k hodnotám.
Viktor Šefčík čerpá inšpiráciu z morfologických detailov rastlín, uprostred ktorých momentálne žije – slnečnice, ruže, ľalie, ale aj suchá tráva, vinič, či kukurica. Pozoruje a skúma ich každodenný život od narodenia po smrť. Tieto prírodné biologické procesy ho fascinujú, reprezentujú neustály prirodzený kolobeh obnovy. Je pozorovateľom. Zaujímajú ho netradičné výrezy, či detaily. Usiluje sa spoznať stavbu a tvar kvetu do takej miery, aby mohol zovšeobecňovať, vstúpiť do mikroprocesu života. Je to zároveň autorov ponor do seba, spojenie mentálnych a vizuálnych vnemov. Táto tvorivá poloha je v súčasnom slovenskom výtvarnom umení ojedinelá, nielen námetom, ale aj dôslednou technikou zobrazenia.
Kto je Ester? Podľa Viktora Šefčíka je Ester jeho najlepším dielom, čo predstavuje krásne emocionálne vyznanie otca dcére. Vizuálnu metaforu ich života možno nájsť na malom akvareli Magnólia z roku 2005, kde je zobrazený krehký kvitnúci výhonok na pevnom kmeni. Ester prežila väčšinu svojho doterajšieho života v blízkosti svojho otca. Život v jeho ateliéri jej poskytol množstvo podnetov na umelecké vzdelávanie, neformálne sa učila z vizuálnych impulzov a dialógov v procese tvorby. Napriek potenciálnym rizikám epigónstva sa Ester etabluje ako zaujímavá samostatná osobnosť. V jej tvorbe je obsiahnutá spoločná myšlienková línia s otcom, avšak vybrala sa vlastnou cestou – tvorbou citlivých organických plastík. Sú protipólom k otcovým maľbám, a zároveň ich skvelo dopĺňajú. Obnova je procesom, ktorý sa dotýka nielen prírody a človeka, ale aj umenia. Výstava Viktora Šefčíka a jeho dcéry Ester nás pozýva na cestu introspekcie, vnímania záznamov detailov procesu života. Spolu s autormi veríme, že prostredníctvom ich diel sa aj my sami môžeme stať súčasťou tejto premeny.
PhDr. Edita Vološčuková, PhD., kurátorka výstavy
Profil autorov
Viktor Šefčík (*1960, Košice) študoval v r. 1975 – 79 SUPŠ v Košiciach, v r. 1983 – 89 na VŠVU v Bratislave. Počas štúdií pracoval v ateliéri Juraja a Márie Bartuszových. V 80. r. 20. storočia sa zúčastňoval neformálnych výtvarných akcií a výstav, vrátane projektov so zakladajúcimi členmi východoslovenskej umeleckej skupiny C+S. V r. 1989 bol spoluzakladateľom Občianskeho Fóra Košice (neskôr VPN). V r. 1989 – 90 pôsobil ako posledný predseda ZSVU, spoluzakladal Slovenskú výtvarnú úniu a obec reštaurátorov. Cestoval a stážoval v Európe, USA, Rusku a Izraeli (90. r. 20. storočia). Od r. 1997 na 15 rokov vynechal výtvarné aktivity. Od r. 2015 sa vracia k intenzívnej výtvarnej tvorbe a vystavuje so spolkom C+S, ako i v súkromných galériách. Šefčíkova tvorba bola uvedená na cca 30-tich autorských a cca 50-tich kolektívnych výstavách. Autorove diela sú zastúpené vo Východoslovenskom múzeu, Východoslovenskej galérii, Galérii umelcov Spiša a v mnohých súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Füzérradvány v Maďarsku.
Ester Šefčíková-Zaňáková (*1999, Košice) študovala pod vedením Mgr. art. Andrey Čepiššákovej, Mgr. art. Mariána Straku, akad. soch. Jána Borka, akad. mal. Zbyňka Prokopa. Momentálne študuje pod vedením akad. mal. Viktora Šefčíka. Venuje sa maľbe, kresbe a soche. Tvorí organické plastiky a skulptúry s biomorfným tvaroslovím. V ateliéri na Strojárenskej 3 v Košiciach viedla ateliér keramiky a ateliér kresby/maľby pre deti a dospelých.
Kontaktné údaje
Zimná ul. 46, 052 01 Spišská Nová Ves
Tel.: +421 53 417 46 21
Mobil: +421 910 87 30 46
E-mail: sekretariat@gus.sk, programy@gus.sk
Www: www.gus.sk / Facebook: GUS Galéria umelcov Spiša
Otváracie hodiny
utorok - piatok: 10.00 – 17.00
nedeľa: 11.00 – 16.00
Možnosti vstupu, vstupné
JEDNA VÝSTAVA:
dospelí: € 2
deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP: € 1,50
rodinná vstupenka / 2 dospelí + max 3 deti: € 4
CELÁ GALÉRIA:
Jedna výstava:
dospelí: 2 €
deti, študenti, dôchodcovia: 1,50 €
rodinná vstupenka (2 dospelí, 1 – 3 deti): 4 €
Všetky výstavy:
dospelí: 6 €
deti, študenti, dôchodcovia: 3,50 €
rodinná vstupenka (2 dospelí, 1 – 3 deti): 10 €
Podrobné informácie o vstupnom
Aktuálne programy: https://www.gus.sk/aktualne-programy/
História-popis
Galéria umelcov Spiša vznikla v roku 1987 a zameriava sa na zhromažďovanie a spracovanie výtvarných diel z regiónu Spiša.
Jej zbierky tvoria predovšetkým diela regionálnych autorov od druhej polovice 19.-teho storočia až po súčasnosť. Sú to maľby, plastiky, grafiky a fotografie v počte vyše 1789 kusov.
Galéria umelcov Spiša sídli v pamiatkovo chránenom objekte, renesančnej budove z druhej polovice 16.-teho storočia s množstvom zaujímavých architektonických detailov. V roku 1726 dostala budova barokovú fasádu a na prelome 18.a19.-teho storočia sa v zadnom trakte uskutočnili malé úpravy v klasicistickom slohu. Má zaujímavý dvor s renesančnou loggiou, arkádami a zvyškami renesančných okien. V súčasnosti sa v nej prezentujú stále výstavy výtvarnej kultúry tunajších rodákov spolu s príležitostnými výstavami domácich i zahraničných umelcov.
Expozície
TERRA GOTHICA / Gotická cesta v obrazoch zo zbierok GUS
Výstava je realizovaná vďaka finančnej podpore mimoriadneho grantu Košického samosprávneho kraja - Terra Incognita 2012.
Sprístupnenie projektu pre verejnosť: 27.11.2012
TERRA GOTHICA je projekt, založený na prezentácii obrazov zo zbierkového fondu galérie s gotickou tematikou. 45 vybraných umelcov, zastúpených v zbierkach GUS a pochádzajúcich prevažne z regiónu Spiš, zachytáva na obrazoch a kresbách architektonické skvosty cesty Terry Gothica: veduty, interiéry miest i konkrétnu spišskú krajinu.
Galéria umelcov Spiša disponuje s vyše 100 diel s referenciami na obdobie gotiky, ktoré doteraz tvorili pasívnu časť zbierkových predmetov a neboli prezentované verejnosti v tematicky spracovanom celku.
Upravená expozícia prezentuje 37 výtvarných diel v maľbe a plastike od 23 autorov.
Novinkou v expozícii je interaktívny počítačový panel, ktorý umožňuje návštevníkom prehliadanie všetkých vystavených, i deponovaných diel v celkovom súčte 108 diel od 45 autorov, ktoré má Galéria umelcov Spiša evidované v zbierkach.
Uvedený projekt umožní zviditeľniť nosné ciele Terry Incognity v kontexte výtvarného umenia touto formou poukazuje na jedinečnosť Terry Gothica v oblasti systémovo spracovávaného fondového majetku KSK.
ZOZNAM VÝTVARNÍKOV / 45 autorov prezentovaných v stálej expozícii:
BECA, Vasil; BÉREŠOVÁ, Lucia; BOROVIČKOVÁ, Anna; BUBÁN, Štefan; ČORDÁK, Ľudovít; DANILIČ, Taras; DAŇO, Juraj; DUBAY, Orest; FABINI, Jozef; GEORGIEV, Ilko; HANULA, Jozef; HAŠČÁK, Jozef; HENNEL, Marián; HUDZÍK, Štefan; IVAN, Ondrej; JIROUŠEK, Alexander; JURÁNEK, Jan; KACVINSKÝ, Ladislav; KENEDICH, Jozef; KRÁLOVÁ, Klára; KRÝSLOVÁ, Oľga; KUBÍK, Štefan; KUZMA, Boris; MAJKUT, Jozef; MAKOVICKÝ, Emil; MARSZALEK, Tadeusz; MEDŇANSKÝ, Ladislav; MIKITA, Vladimír Vasiljevič; MONIATOWICZ, Janusz; NEMČÍK, Július; OLSZEWSZKI, Alexander; PAULOVIČ, Emil; POLLÁG, Peter; POLOM, Ján; POLZIECZ-NIEDZIEWICZ, Maria; POPOVIČ, Vladimír; RÁKOSI, Ernest; ROSKOVÁNYI, Štefan; SIRANKO, Mikuláš; ŠIMO-SVRČEK, Ján; ŠKATULÁR, Juraj; TATARKA, Daniel; TILLNER, Michal; TOKOV, Točko; VALENČÍKOVÁ, Amalka Ľudmila
Stále expozícia Terra gothica vybranými dielami dokumentuje cieľové miesta a body Terra Incognity v rámci gotickej cesty, prezentujúc tri zo štyroch okruhov cesty, ktoré najviac korešpondujú s vybranými akvizíciami GUS:
01. spišsko-gemerský okruh,
02. spišský okruh tatranský,
03. spišský okruh pieninský.
Jednotlivé okruhy sú členené do interpretačných celkov vo výstavných priestoroch stálej expozície. Diela sú delené podľa miest lokácie. NÁVŠTEVNÍK si priamo na mape môže nájsť zobrazovaný objekt či výsek krajinného prostredia.
JOZEF HANULA
Stála expozícia prezentuje 5 nosných okruhov Hanulovej tvorby zo zbierok galérie, ktoré chronologicky sledujú maliarove tvorivé začiatky, vývoj a vrchol tvorby na prelome 19. a 20. storočia, ako aj poslednú tvorivú fázu – sakrálne realizácie.
OKRUHY
1. AKTY ZO ŠTUDENTSKÝCH ČIAS
Skice, kresby, štúdie z obdobia pôsobenia v Budapešti a v Mníchove
2. MESTSKÝ A ĽUDOVÝ ŽÁNER
Detské a ženské portréty, diela s ľudovou tematikou a portréty predstaviteľov mesta SNV
3. RODINA A OBJEDNÁVKOVÉ PORTRÉTY
Portréty rodinných členov, blízkych priateľov a portréty na objednávku
4. SAKRÁLNA TVORBA A REALIZÁCIE
Skice a návrhy realizácií nástenných malieb
5. BIOGRAFIA
Biografia autora, rodinné fotografie a zaujímavé archívne materiály
Hanulovo dielo zasiahlo do dejín vývoja slovenského výtvarného umenia v začiatkoch 20. storočia a stalo sa spojovacím článkom medzi Petrom Michalom Bohúňom a Jozefom Božetechom Klemensom – umelcami romantizmu s prvkami realizmu, predstaviteľmi tzv. národného romantizmu, ktorý vyzdvihoval národné ideály a národnú školu prezentujúcu nové slovenské výtvarné tendencie v duchu realizmu konca 19. storočia (autori: Martin Benka, Janko Alexy, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda).
Súčasťou výstavy je interaktívna mapa, ktorá slúži ako usmerňujúca vodiaca tabuľa po miestach sakrálnych realizácií Jozefa Hanulu - sú tu vyznačené sakrálne objekty, v ktorých autor aplikoval nástenné maľby: na území Slovenska je to viac ako 60 miest, dve z realizácií boli uskutočnené i v Maďarsku a niekoľko v susednom Poľsku. Sprievodná projekcia uvádza diela zo zbierok a archívu galérie, ako aj prehľad sakrálnych realizácií.
Jozef Hanula ( 1863 – 1944), rodák z Liptovských Troch Sliačov, žil a tvoril na Spiši a v meste Spišská Nová Ves v rokoch 1900 – 1944. V zbierkovom fonde galérie sa nachádza 72 malieb, kresieb, skíc a štúdií, ktoré ilustrujú vývoj Hanulovej tvorby počas celého tvorivého obdobia. Ďalších 265 položiek obsahuje archívny fond z pozostalosti autora, kde prevažnú časť tvoria návrhy a skice k nástenným maľbám. Hanulovo dielo zasiahlo do dejín vývoja slovenského výtvarného umenia v začiatkoch 20. storočia a stalo sa spojovacím článkom medzi Petrom Michalom Bohúňom a Jozefom Božetechom Klemensom – umelcami romantizmu s prvkami realizmu, predstaviteľmi tzv. národného romantizmu, ktorý vyzdvihoval národné ideály
a národnú školu prezentujúcu nové slovenské výtvarné tendencie v duchu realizmu konca 19. storočia (autori: Martin Benka, Janko Alexy, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda).
Záhrada umenia
V súvislosti s dokončením rekonštrukcie objektu galérie na Zimnej ul. č. 47 v rokoch 1994 - 1996 bolo vypracované architektonické riešenie na realizáciu galerijnej Záhrady umenia. Následne sa previedlo zatrávnenie a výsadba okrasných kríkov a drevín. Obsahová náplň tohto kultivovaného exteriéru galérie sa zamerala na prezentáciu sochárskych diel získaných predovšetkým z Medzinárodných sochárskych sympózií, ktoré Galéria umelcov Spiša organizovala v dvojročných intervaloch.
