Dudince

Kraj: Banská Bystrica
Okres: Krupina
Web: www.dudince-mesto.sk

Popis

Dudince sa nachádzajú v nadmorskej výške 140 m n.m., na upätí Krupinskej kotliny v okrese Krupina v trojuholníku Bratislava, Banská Bystrica, Budapešť v čistom životnom prostredí bez exhalátov priemyslu. Dobrá poloha a teplá stabilná klíma vytvárajú ideálne podmienky pre príjemný oddych. Podnebím patria medzi oblasti s typickou nížnoteplou klímou, s najväčším počtom slnečných dní v roku v Slovenskej republike a podľa švajčiarskej klasifikácie majú sedatívnu, utišujúcu klímu.

Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy.
Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel dekrét z 23.1.1894, ktorým sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom.
Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, pri poruchách tlaku, no aj ako stolová voda, predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v roku 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a jeho priateľom, zanikol v roku 1935. V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň zvaný Smradľavý neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný.
Tento prvý kúpeľ v západnej pramennej sústave dal postaviť v roku 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertína pri východnom úpätí kúpeľnej kopy. Po Filipovi Gutmannovi, od roku 1916, bol nájomcom prameňov i kúpeľa Koloman Brázzay z Budapešti. K. Brázzay na jar r.1918 urobil vrt dnešnom kúpeľnom bazéne, ktorý nazval Veľký kúpeľný. K. Brázzay obhospodaroval pramene a kúpeľ aj po vzniku Československej republiky až do roku 1921 prostredníctvom správcov.
Keď nájom prestal vynášať, v roku 1921 všetky nájomné práva, ktoré mal na 51 rokov od grófa H. Oberndorffa, odovzdal Júliusovi Unterbergerovi, obchodníkovi zo Šiah. Tento bol nájomcom prameňov i kúpeľov až do 2.novembra 1938, do tzv. „viedenskej arbitráže", kedy Dudince zostali na Slovensku a Šahy pripadli Maďarsku.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené. Po vojne bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Po znárodnení r. 1948 čiastočne ožila aj nová výstavba účelových objektov.
V rokoch 1957-1958 postavili terajšiu murovanú vstupnú budovu na otvorené kúpalisko a predĺžili väčší bazén. Malý bazén (Kis Búdôs) zrušili. V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum s cieľom získať výdatnejší zdroj prírodnej minerálne liečivej vody. V západnej pramennej skupine vrtom S-3 sa získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58, sa pričinil odborný kolektív prof.ing.Dr. Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.

Pamiatky

Dudinské travertíny

Prírodná pamiatka sa nachádza v intraviláne kúpeľov Dudince na chránenom území o výmere 13 280 m2. Pozostáva z viacerých objektov, ktoré ležia v kúpeľnom parku, pričom objekt Travertínová terasa, ktorý je „živý“, leží na ľavom brehu toku Štiavnica. Dudinské travertíny predstavujú najzachovalejšie tvary posledného obdobia tvorby travertínov, preto boli v roku 1964 vyhlásené za prírodnú pamiatku.

Travertínová terasa (1433 m2) predstavuje rozsiahle územie na brehu Štiavnice s niekoľkými miestami aktívnej tvorby travertínov v relatívne prírodných podmienkach. Intenzívne sa tu vytvára porézny krehký pramenit čisto bielej farby, ktorý pokrývajú zelené riasy. Medzi Dudinské travertíny patria:

• Kúpeľný prameň (1975 m2) oválno – eliptická pramenitová kopa vysoká 6 m.
• Tatársky prameň (860 m2) veľká, 6- 8 m vysoká homolovitá pramenitová kopa. Povrch zvetráva a zarastá bylinnou vegetáciou. Na vrchole kopy je pôvodný kráterový otvor výtoku minerálnej vody.
• Hostečný prameň (496 m2) veľká pramenitová kopa vedľa Tatárskeho prameňa, vysoká 6-7 m, ukrytá v krovitej vegetácii, má na povrchu kráterový otvor pôvodného výveru minerálnej vody.
• Šípková ružička (72 m2) malá pramenitová kopa leží JV od Hostečného prameňa. Situovaná v úbočí skolenom na sever je kopa asymetrická, zo severnej strany vysoká 2 m z južnej strany 0, 5 až 1 m. Na vrchole je otvor výtokového krátera, pramenitá kopa je dobre zachovalá.
• Očný prameň (52 m2) veľká, 2,5 m vysoká okrajová pramenitová kopa vo východnej časti lesoparku kúpeľov na severnom úpätí masívu Gestenec, má na vrchole kopy dva kráterové otvory „oči“ priemeru 40 – 50 cm, ktoré boli pôvodnými vývermi minerálnej vody.
• Rímske kúpele ( 8392 m2) - Močidlá - rozsiahla pramenitová kopa s plochým povrchom v ktorom je vytesaných 32 jám štvorcového a obdĺžnikového pôdorysu. Na najvyššej plochej pramenitovej kope je zachovaný kráter pôvodného výveru minerálnej vody.

Dudinská zvonička

Pôvodne evanjelická zvonica, postavená v roku 1871. Slúžila pri rozličných cirkevných udalostiach dudinským katolíkom i evanjelikom. Po odobratí zvonov počas 2. svetovej vojny budova stratila svoj pôvodný význam, avšak dodnes slúži ako turistická atrakcia - „šikmá veža“ - kvôli svojmu nevšednému nakloneniu. V súčasnosti je vychýlená o 51 centimetrov.